posledny tah

Právo posledného ťahu

Prvý raz sa nadýchneš.
Prvý raz vydáš zvuk.
Otvorí sa brána.
Tvoj prvý ťah.
Myslíš si: narodil som sa do života.
Nie.
Ty si život.
A ja som bola prvá, kto otvoril dvere.
Ukážem ti Šachovnicu.
Bez pravidiel.
Ale ja mám právo posledného ťahu

Určuješ, ako sa bude hrať.
Pohneš sa, padne tieň.
Si biely aj čierny.
Si pešiak aj kráľ.
Opakuješ chyby – ale máš čas.
Získať ťah navyše.
Ale ja mám právo posledného ťahu.

Povieš si: zvládnem to.
Povieš si: chcem to.
Povieš si: to som nebol ja.
Ale bol.
Všetko si ty.
Si vina, si rozsudok aj trest.
Si ten, kto vie – ale mlčí.
Ale ja mám právo posledného ťahu.

Hľadáš zmysel.
Staviaš hrad z klamstiev.
Pre pár sekúnd lásky položíš celý svet.
Tvoje pravidlá, tvoje kroky.
Tvoja cesta.
Tvoja hra.
Ale ja mám právo posledného ťahu.

Tak hraj.
Hraj, kým sa nezatvoria dvere.
Ja som ťa privítala prvá.
Ja som bola tvoj partner v hre.
A ja zavriem dvere.
Aká bola hra, záležalo na tebe.
Ale ja mám právo posledného ťahu.

Ja som tieň, ktorý si prehliadal.
Vieš už, s kým si hral?
Bola mi česť.
A prepáč...
Zabudla som sa predstaviť.
To som ja – Smrť.
A využívam právo posledného ťahu.