V spleti tvárí

V spleti tvárí

V spleti tvárí, bledých a bez mena,
v mysli, v srdci tichá ozvena,
v púšti v snári, bez stebla života,
pustatina dušu zvádza, človeka - robota.

Zahmlené zrenice, bez iskry radosti,
zmizla vášeň, žiar mladosti?
Chladná kalkulácia, prázdna istota,
v okovách pravidiel, dusivá samota.

Kamenné námestie, krok ozvenou hrmí,
Vravieť nie! Teraz, ver', nie je ľahké mi!
Zapadám prachom zabudnutia,
ambície zvädli, v útrobách zaniknutia.

Zničí sen, bezcitne a chladne,
odsúva, kým do priepasti padne.
Prázdnota srdca, iba modriny,
bez duše, bez citu, v zajatí večnej hlbiny.

Ó, námestie chladné, kamenné, sivé,
svedok si tieňov, čo v duši sa skrývajú živé.
Vidíš ma kráčať, ťarcha mi ramená zväzuje,
budúcnosť na poplach bubnuje.

Prázdne srdcia, sú zrkadlom našej doby,
kde láska vyhasla, a nenávisť vence zdobí.
Len modriny v nich, sú spomienkou na cit,
v tme sa stráca, bez možnosti ho vrátiť.

Možno raz, to námestie kamenné, sivé,
uvidím v slnku, životom prežiarené živé.
Ozvena krokov, nebude spoveď trápenia,
ale pieseň radosti, nového prebudenia.

Hudba a spev AI