zvláštny smútok
zabudnutých dlaní
ku mne občas zablúdi
s tebou plakala som viac
než s ostatnými
clivota aj radosť až do špiku kostí
pár závratných chvíľ
intenzitou prevýšilo počet sklamaní
keď si ma trápil
túžila som zabudnúť ťa
vykoreniť natrvalo bezo zvyšku
čo bolo vtedy nemožné
pozvoľna prišlo samé
ľahšia o pocity úžasné aj negatívne
obraciam sa dovnútra
pátram
nenachádzam
už nebolíš ma
a predsa na tú bolesť
rada spomínam
To je zvláštní. Pootevřeš skulinku na to, co je v tobě uložené a odhalíš, co je uloženo v čtoucím a ještě mu tím lahodným jazykem povíš, že to není tak zlé. Jak léčivý obklad. Děkuji.
19.06.2025 08:54:52 | Jan Kacíř
Jsem v procesu
co trvá
a já i přes tu bolest, složitost,
bych mu přála věky...
Aby pořád byl
nikdy neskončil
aby navždy trval
ona stále ho milovala
on stále ji miloval
vzpomínky jsou nejbarevnější kamínky
mysli*
19.06.2025 03:29:30 | cappuccinogirl