Súmrak Tuláka

Súmrak Tuláka

Súmrak sa blíži, chvíľa tlmená,
deň do náručia noci skláňa svoju tvár.
Tulák sám, kráča zvoľna,
kde spomienky a túžba sú sladký dar.

Kedysi biele, pevné ruky, plné moci,
dnes objímajú prázdnotu, chladný vzduch.
Stesk, tichý spoločník, vnikol bez pomoci,
cez múr, do srdca, ako duch.

Hmla, sivá záclona, padá na naše svety,
zahmlieva obrysy známych tvárí a miest.
Slabo počuť šepot, zbožnej vety:
"Zdravas," zaznieva, ozvena stratených ciest.

A s ozvenou tou prichádza obraz dávny,
keď život kvitol v plnej, šťavnatej kráse.
Spomienka na smiech, jasný, nefalšovaný,
na lásku, čo hriala v každom čase.

Nie každý nájde domov v objatí noci,
nie každý smútiaci nájde zabudnutie,
len srdce, ktoré odpustí bez pomoci,
môže nájsť útechu, večné precitnutie.

Možno v sne tvár drahá zjaví sa,
možno žiaľ stratí svoju silu.
Možno úsvit nového človeka zrodí sa
a smer života nájde novú míľu.

Hudba a spev AI