Srdce, v lese sa mi skryje,
v šume lístia, v tichu snov,
duša roztiahne krídla svoje
a ja letím s ňou.
V lone, žblnká jazierko tiché,
čas na chvíľu tu pozastaví krok,
zrak, sluch i čuch láskou sú sýte,
v oáze, kde mizne každý sveta šok.
Zlatistý tanec lístia v svite,
každý krok piesňou je požehnaný.
Včiel medové volanie skryté,
rozžiari úsmev darovaný.
Aróma borovíc, svieža, silná,
neznámym ľudom mávam.
V objatí lesa, duša letí voľná,
zlých myšlienok sa vzdávam.
Strasti a úzkosti, klam a pretvárka,
všetko sa tu stratí, zničí sa v prach.
Láskavá príroda, liečivá lekárka,
zahojí rany, čo spôsobil strach.
Mesiac na oblohe, svoju stráž drží,
strieborné svetlo lesom sa nesie
a v jeho žiari, tichý les verí,
že zajtrajšie ráno, novú nádej prinesie.