Záblesk

Záblesk

Slnko, maliar zlatých snov,
na plátno nebies farbu vleje.
Láska, tichý, ohlas slov,
v duši znie, keď slnko hreje.

Odrazy nádejí zlomených,
v spomienkach dávno, uväznené.
Plamene vášní skrotených
a túžby divé, múdrosťou skrátené.

Zlatom pretkané pramene sa vlnia,
melódia ľahká, nevinná čistá.
Pohár nektárom, dni sa plnia,
nádej v srdci, stále tá istá.

Radosť, aj smútok tichý,
sila, aj krehkosť v duši.
Celý svet, v zrkadle pýchy
a zároveň pokora, ktorú nik neruší.

Hrdina, čo s osudom sa bil,
pre nový začiatok, nádejou horí.
Človek, čo sa nikdy nezmýlil,
pre lásku, obetu, život pretvorí.

A v každom úsmeve záblesk nádeje,
že zajtra bude deň o niečo jasnejší.
že každá nenávisť sa preleje,
do pohára lásky, nech nový deň bude vrelejší.