Sloboda ciest
Hmla sa plazí po asfalte chladnom,
mesiac bledý na oblohe tróni.
V dielni motorka trpí hladom,
v temnote pod plachtou slzy roní.
No ticho preruší cvaknutie zámku
a tlmený zvuk krokov v tme znie.
Ruka s istotou otvorí bránku,
ako priateľovi, čo vstúpiť smie.
Plachta padá, odhaľujúc oceľ,
pripravená verná pri mne byť.
V očiach zablyskne sa môj účel,
slobodne na ceste chcem žiť.
Náklon motorky, presný a citlivý.
Pod kolesami mizne asfaltová niť,
v spojení v jedno, sme silný a divý,
jedno srdce nám bude biť.
Kilometre miznú pod kolesami,
ako spomienky na život v zajatí.
Motorka má krídla, čo lietajú s nami
a sloboda nás drží v objatí.
Hudba a spev AI