Svet stíchne

Svet stíchne

Večer vzdychne v úžase nemom
chodníky chodia, bez dlhých tieňov,
mesto spí s túžobným plameňom,
v šepote nočných refrénov.

A v tom tichu, kde luna kraľuje,
kde hviezdy tancujú večný balet,
tam cit sa rodí, láska sa zjavuje,
v odtieňoch maliarskych paliet.

Maliarska snaha snívanie vracia,
túžba, v plátne pod farbou ožíva,
duša v nočnom objatí stráca,
svit rána, čo tajomstvá odkrýva.

Jeho zrak upretý na túto víziu,
ktorá sa v hmle myšlienok zrodila.
V každom odtieni nájde novú ilúziu
a každá čiarka mi srdce pohladila.

Mesiac bdie nad spiacou krajinou,
až kým deň opäť neprebudí svet.
Každá hviezda je perlou jedinou,
v náhrdelníku nebeskom sa bude skvieť.

A takto svet stíchne, v úžase nemom,
chodníky, bez dlhých tieňov,
mesto sníva, s túžobným plameňom
a láska, v šepote nočných refrénov.