Náručie dôvery

Náručie dôvery

Náručie, zanecháš v mojom srdci,
ako drobné odkazy na lístku.
Spomienky, jemné, pocit vrúci,
držím ich blízko, držím ich nablízku.

V šere izieb, kde ticho kraľuje,
len tlmený šepot vetra spomína,
v srdci sa ozýva, čo dávno žije,
prítomnosť, lásky posledná hodina.

A cez závoj čias, tak jemne tkaný,
žiari záblesk úsmevu tvojho,
dotyk duše, v pamäti zachovaný,
anjel sprievodca života môjho.

Cez okno nesmelo sa vkráda,
ozvenou hlasu, cez rám sa plazí,
túžbou po tebe, súmrak padá,
ak láska mlčí, srdce sa kazí.

V každom steble rosa sa zrkadlí v tráve,
tvoj pôvabný krok, ľahučký, milujem,
v speve vtáctva, zvonivom, čo práve,
tvoj smiech, večný v srdci, počujem.

V dlaniach držím prázdnotu bytia,
kde chýba teplo dotyku tvojho,
hľadám v hviezdach, iskru žitia,
návrat svetla, čo zhaslo dávno.