Slnko večne
ozdobí tváre
svetlom nežne,
vyženie chmáre.
Dáva nové lúče
sestrám, bratom
odomkne tajné kľúče
vládnuť bude zlatom.
Do prázdna volám
zatváram oči
k strateným slovám,
myšlienka skočí.
Slnečný svit
stavia nám mosty
túžby čisté, ako úsvit
spájajú sny a skutočnosti.
A s každým úsvitom
tiché sľuby opakuje,
v odleskoch so súcitom,
právo, na život si nárokuje.
Sľub tepla, sľub rastu,
sľub novej nádeje,
sľub silného vzrastu,
kým znova život dospeje.
Zlatý vládca oblohy,
tichý, no mocný,
ukáže nám úsmevu polohy,
keď stojíme v tme bezmocní.
V jeho žiare nájdeme
pokoj a úľavu,
nad strachom vládneme,
keď premôžeme únavu.
No i keď zájde za hory,
tmu nikdy nenechá víťaziť,
v pamäti nosíme jeho vzory
učí nás tmu poraziť.
Jeho odkaz v nás prúdi,
v srdciach plameň horí
a nádej nikdy nezradí,
svetlo, ktoré deň stvorí.