Noc v objatí

Noc v objatí

Samota tichá, padá hviezdny prach,
svet zaspal, vzdialil sa ruch.
Čas spomalil svoj letový ťah,
pokoj prichádza, tichý duch.

Noc padá na mesto spiace,
len srdce bije mi,
v ozvenách cítim žili vriace,
možno z trémy!

Cítim nežný dych, ako kvet,
púčik svetlo tvoje
tma objíma, nežný svet
a v ňom sa stráca, to srdce moje.

Mesiac stráži nočný chlad,
kým slnko opäť nevstane.
V pokoji spíš, som tak rád,
v tom tichom, snivom oceáne.

Až slnko ráno sfarbí obzor,
túto noc v srdci budem mať.
Navždy si uchovám ten sladký vzdor,
čo láska nám dokáže dať.

Daždivý deň už klope na dvere
a s ním i strach, má ma v moci,
či táto krehká láska nezomrie,
utopená v dlaniach všednej noci.

No nech sa nebo hnevá a buráca!
Naša láska plameňom sa stane!
Žiadna kvapka ju predsa nezmáča,
horí silnejšie, ako slnko v ráne!