Október

Október

Tvoj pohľad hlboký, ako vinohrad zrelý,
v ňom jeseň hrá, sny dávno utkané.
A hlas tvoj šepotom, ako list skvelý,
padá mi k nohám, nežne, oddane.

Chlad prichádza a láska v nás horí,
ako plamienok sviec, v tmavej doline.
Sľub navždy spojený, kým október tvorí,
súmrak a ráno, v jednej hodine.

Tak plynie čas, ako víno zlatisté,
cez pohár dní, k nám sa vinie.
V objatí tepla, nájdem útočisko isté,
kde pokoj tichý do sŕdc sa rinie.

V tichu dlhých večerov, vietor duje,
nežná dlaň, srdce mi hladí.
Tvoja blízkosť, hrejivá ruka, putuje
po strunách citu, harmóniu ladí.

Október, čas zrelosti a premeny,
v našich srdciach navždy ostane vrytý.
Je to príbeh lásky, bez konca, bez zmeny,
v tebe, vo mne, navždy skrytý.