Konvalinky - krása a smrť

Konvalinky - krása a smrť

Drobné zvončeky na úbočí,
tancujú v slnka jase,
kvet v tichej kráse sa točí,
láskou stebielko sa trasie.

Ich vôňa krehká, plná snov,
v tichosti lúky ozýva sa,
šepot nežných slov,
čistá, úprimná krása.

Pamäť detstva sa skrýva,
v každom bielom kvietku malom,
rozprávka dávna ožíva,
v zabudnutom ráne chladnom.

Tak obdivuj len z diaľky krehkosť,
ich čarovnú bielu žiaru,
smrť sa skryje za nežnosť,
v útrobách pominuteľného daru.

Nechaj ich krásu snívať ticho,
v ríši snov, kde večnosť vládne,
lebo dotyk zničí ťa rýchlo
a zmizne všetko nenápadne.

Nežiadaj viac, než dovolí ti vidieť,
v slnkom zaliatom tichu lesa,
márne sa snažíš hlbšie dovidieť,
zrak unavený k zemi klesá.