Budúcnosť bez mena

Budúcnosť bez mena

Nádej mi šepká, slová sú divé,
ich ozvena v srdci ma desí i láka.
Čo znamenajú, tie mračná sivé,
keď nová cesta sa kľukatí a čaká.

Túžba sa vynára z hlbín temnoty,
rozum ju brzdí, sníva tajne.
Srdce sa bojí zmeniť svoje hodnoty,
no po slobode ticho prahne.

V duši premena v tichosti zreje,
čas dozrievania trpko plynie.
Úniku niet, brána spásy, kde je!
To, čo bolo - navždy, raz pominie!

Pamäť sa zúrivo bráni, tvrdo bojuje,
chráni krásne sny, pred zubom skazy.
Status quo, stav nemenný žiadúci je
a zmena budí jedovaté plazy.

Do zrkadla, tvár neznáma hľadí,
prachom pokryté denné menu,
s prúdom času, pohli sa ľady
a predsa viem, chcelo by to zmenu!