Nezmyselnosť

Anotace: To čo oči vidia, srdce cíti, uši počujú no pusa nepovie...

Hľadím na svetlo z toho trónu,
no i tak vidím tmu.
Je taký krehký ako najslabšia vetva starého stromu,
je to ako žiť v kruhu a nik sa nevie dostať dnu.

Je to páľava ľudskej blaženosti alebo len chladný pot chcenia?
Je to sila túžieb duše alebo len trest v podobe bdenia?

Hľadal pravdu, azda ju aj našiel.
Hľadal v sebe hlas ktorý by ukázal každému pravú stránku sveta.
Podľa nich, však ďaleko zašiel
a pravda akákoľvek sa stala bezcennou sťa najslabšia stromu vetva.

Mal život no teraz už je mŕtvy,
dýchal a rozprával, však teraz, už tu nie je.
Tvárili sa vážnymi ľuďmi, a cez to tŕpli,
verili, a spravili pre to všetko, aby ten kto uspieť chce, nikdy neuspeje.

Celý národ stojí na vlastných nohách po dlhej dobe,
to on kto vlastne ani nevedel čo sa stane
zobudil spiaceho psa.
Po dlhom čase nájde duch jeho i patriaci jeho žene, pokoj a budú sa cítiť dobre,
zatiaľ čo vinníkom potečie krv z rán i z nosa.

Človek za človekom v rade stoja,
tý traja muži sa veľmi boja.
Ľuďom začalo záležať na pravde i na svete okolo,
chcú zrušiť dobu keď tu nikoho dobrého nebolo.

Traja muži sedia na zlatých koňoch,
vždy prvý utekajú v bojoch.
Boja sa a cez to sa smejú z nás všetkých,
hlupákov zo seba robia pekných.

Kradnú a šliapu na pre nich obyčajných ľudí,
sú to však ich špinavé ruky, kto vodu múti.
Mali by sa hanbiť.

Celá krajina po dobe spánku v zime, po dobe mlčania a slepoty,
znovu otvorila oči
a ľudia konečne vychádzajú z troch mužov vlády temnoty,
vo dne i v noci.

Vyrieknuté obvinenia sú horšie ako najtemnejšie obrazy histórie,
sú to tí traja kto sa chová ako zmije.
Po dlhej dobe sa postavili na nohy všetci, azda možno aj preto že ich majetky majú tí traja v mešci.

Po tom ako on a ona zaplatili životom, otvorili sa ústa všetkým po novom.
Zlo akokoľvek veľké, žiaľ nekončí,
zvonec koncu troch mužov zatiaľ nezvončí.

Okradli nás, okrádajú ďalej
hovoria že nič tu nie je v tej krajine malej.
Keď konečne ľud ukázal čo vlastne chce,
zatiahla sa opona diania.
Aj aj keď pravda ich do tváre neprhce,
spokojný sa tí traja javia.

Však prečo aj nie, krajina chudobou kvitne,
koniec klamstvám a temnote nikde nesvitne
a oni akokoľvek ponížený klesajú nižšie,
len vďaka našim peniazom a nášmu majetku sa môžu tváriť že sú vyššie.

Ostáva len bojovať, za to čo je správne,
hlupákov už nehľadať hlavne.
Ostáva len hľadieť ďalej a čakať čo príde,
a dúfať že väčšie zlo ako ty traja už z prachu nevzíde.