Dane

 

 

 

                       DANE 

 

 

 Do rozpočtu prúdia dane, 

 príťažlivo cinkajú, 

 mafia sa vrhá na ne, 

 už v ich vreckách spinkajú.

 

 Bedač v práci lopotí 

 od rána až do noci, 

 litre potu vypotí, 

 márne čaká pomoci.

 

 Štát sa správa ako straka, 

 schmatne všetko, čo vidí, 

 pripomína zlého draka, 

 prechmaty však nevidí.

 

 Polovicu zo zárobku 

 strhne razom bezcitne, 

 vzlykajúci pri náhrobku 

 z eufórie precitne.

 

 Z tých pár eur čistého 

 umenie je živoriť, 

 niet pokoja istého, 

 čo ti budem hovoriť.

 

 Tempo práce stále stúpa, 

 stagnuje však odmena, 

 oj, ty bedač, či si hlúpa, 

 stádovitá, bez mena.

 

 Zamestnanec, plať len viac, 

 dri od svitu do mrku, 

 úsmev v tvári mizne chtiac 

 zo žitia s nožom na krku.

 

 Množstvo druhov poistenia 

 platiť v rámci odvodov, 

 obrovský tlak zneistenia 

 zo zlodejských prevodov.

 

 Miesto výplat pôžičky 

 ponúkané na konzum, 

 propagandy trošičky 

 sabotážou na rozum.

 

 A väčšina iba stráda, 

 neraz klesá na duchu, 

 z pocitu, že samá zrada 

 visí kolom vo vzduchu.

 

 Ten súčasný systém daní 

 umožňuje podvody, 

 spravodlivosť iba haní, 

 k únikom v ňom návody.

 

 Nadnárodné chápadlá 

 tunelujú rozpočty, 

 spodná vrstva prepadla 

 pre chladnokrvné výpočty.

 

 Cez čudné schránky po svete 

 pretekajú tučné zisky, 

 hanba veľká, poviete, 

 vykazujú profit nízky.

 

 Rôzne vratky dépéhá 

 šité čertom na mieru, 

 smrdí podvod, kuleha, 

 štát len svedkom premiéry.

 

 Korporácie vznešené, 

 kancelárie právnické, 

 v podozreniach riešené, 

 sebaisto stoické.

 

 Plné kufre peňazí 

 poskrývané v cudzine, 

 kto tie toky prekazí 

 mafiánskej rodine ?

 

 Systém ďalej prosperuje 

 zabehane po starom, 

 tok peňazí nasmeruje 

 cestou k správnym chotárom.

 

 Po zlodejskom záťahu 

 hviezdny život v luxuse, 

 kontrolóri na ťahu 

 v objasnení pokuse.

 

 Rozpletajú pavučiny, 

 vedú kamsi vysoko, 

 za všetky tie hriešne činy 

 udelia trest naoko.

 

 Či je možné veci zmeniť, 

 zakročiť v nich účinne, 

 alebo len večne peniť, 

 prizerať sa nečinne ?