Akoby víla tancovala na tvojich slovách,
malými nôžkami dotýkala sa písmen,
pirueta namiesto bodky,
tanec na konci vety,
poklona pri vyslovení túžby.
~
Koho vidí na konci slohy?
Malý panáčik preskakuje medzery,
ruku naťahuje k maličke víle,
no tu zrazu výkričník mu v ceste stojí,
svoj úsmev víla stratí, cestu k sebe nevidí.
~
Veď napíš pár bodiek, nech preskočiť môže,
panáčik maličký, za vílou, v šatočkách ružových,
tak pero po papieri znovu kĺže,
už je dosť bodiek... sú spolu,
aj keď na konci básne.