Polnoc..

Vysoko vo veži noc je tichá
na zvone para z úst nevysychá
s dlaňami na ňom tu mlčky stojím
kým koniec zo dňa čas neodkrojí

pery oň opieram bez pohnutia
zvon moje bozky biť neprinútia
Polnoc je ponurá stará dáma
nechcem tej dôverne známej klamať

bez slov sa spovedám, slzám verí
vežových hodín zrúc časomiery
tíško sa vytratí odkiaľ prišla
Polnoc si zákruty nevymýšľa

ostal som celkom sám, svoj zvon vidím
jeho sa chladného srdca chytím
súcitne mlčí, tak pri mne visí
do srdca zvonu žiaľ môžem skryť si