Tváriš sa sväto
akoby sa ťa davy klamárov
a kuriev netýkali
v tichosti však
vraždíš všetkých anjelov
postupne
každý deň jedného
utopíš v mojich slzách
a smeješ sa mu
keď z posledných síl trepe krídlami
aby sa nadýchol
kým ti však rastú rohy
a nabodávaš nimi moje srdce
aby si ho upiekla v pekelných plameňoch
mi v pästiach rastie zbraň
raz
kým definitívne umriem
ťa umlátim holými rukami
ako starý vankúš
na ktorom sa nedá spať
s hlavou na kašu
ti budú rohy k ničomu
a ber si aj to moje srdce
aj tak tu bolo iba pre teba
tahle je teda hodně "svěží"..ach ty emoce-jsou leckdy jak stometrové tcunami-dokážou zpustošit i břehy vlastní duše...jo jo...ST* :-D*
/ Tys holt už taký NERVAQUE**/
22.01.2020 08:02:02 | Frr
Napsáno s vervou...emoce. To emoce v nás vyvolávají bouře a´t již vzteku, bolesti, nenávisti...či lásky, radosti, štěstí...rozumím tomu...velice dobře. *ST*
22.01.2020 07:48:20 | Anděl