Bodliak

Lúka plná kvetov
Žiariaca do diaľky.
Stonky radostne sa vlniace
Životy ako z rozprávky.

Nie jeden ich s radosťou trhá
A oni nechápu ich výsadu
Zdobiť niečie vlasy, kyticu,
Nemať krásou náhradu.

Len jeden ostal rásť
Pocit neradostný vzrastal
Smútok mu srdce zviera
Že zase na oštaru ostal

Ostal znova nepovšimnutý
Po kráse iných len túži
A aj keď sa mu nedostala
Stále dúfa, že si niečo zaslúži.

Srdce mu trhá napoly
Keď počúva sladké slová
Čo čiesi ústa inej šepocú
Jednej a tej istej, zas a znova.