Narodila sa, slzička maličká,
zmetená, vypadla z očí smutných.
~
Kam idem? dolu tvárou, k ostatným,
na vankúši čakajú, na svoju malú sestru.
~
Som dúfam, posledná, pýta sa očí mokrých,
nevieme, srdca sa opýtaj, ono aspoň tuší.
~
Kam vedie cesta, čo konca nemá,
čo smútku zabráni prelievať ďalšie slzy?
~
Možno jedno pohladenie, možno dve,
zachveješ sa ďalším vzlykom, nekonečným.
~
O tom život vlastne je, o slzách smutných,
a potom o tých šťastných, pri úsmeve do očí milovaných.