Je mi zima, som sama, klesám, ako vo sne.
Vidím veľkú lúku, uprostred tanečný parket,
počujem jemnú hudbu, v tráve modré zvončeky,
ich vôňa je omamná...
Jemný opar z hmly je pri zemi, čakáš ma.
Prichádzam k tebe, pokloníš sa mi ako dáme,
ruku položíš mi na pás, ja vložím svoju do tvojej.
Zvuky hudby sú hlasnejšie, už noc prevzala svoju vládu,
svetlušky nad nami, nočný vánok šuští mi šatami.
Svojím pohľadom vpíjaš sa do mojich očí,
skloníš sa ku mne, zašepkáš milujem ťa.
Jemné ach unikne mi z úst, nežne ma pobozkáš,
hudba stráca sa, sme len ty a ja,
hladím ti tvár, topím sa v tvojej náruči.
Zrazu strácaš sa, mizneš v chladnej noci,
hudba stíchla, svetlušky dávno odleteli.
Lúka zmenila sa na močiar, klesám...
Bol to len klam unavenej mysle, zúfalstvo,
posledný pokus o šťastie, už nedýcham.