Pokušenie okolia

Anotace: dovoľ im pochopiť svet tak ako ho chápem ja, dovoľ im nebáť sa, nech sa im duchovia strachu nezjavia.

Všetci hľadia na činy času,
hľadia na zmeny sveta, na všetku tú krásu.
Všetok pohyb sa zastavil v jednej sekunde,
chcú prežiť celý život v jednej minúte.

Šťastie, tak nazývajú cukríky ukryté v dlaniach,
hovoria že sa splní všetko, aj to čo je ukryté v najtajnejších prianiach.
Zabudli na čistotu okolo,
tvária sa ako keby tu nikoho nebolo.

Ja stojím uprostred davu zamrznutý bez dychu,
cítim sa ako by som bol doma,
slastne bez žiadneho znudeného vzdychu,
cítim sa ako keby na mňa padala obloha.

Dovoľ mi si zapamätať si tento pocit čistoty a voľnosti,
chvíľu ktorá je plná spravodlivosti,
nechcem zabudnúť na niečo tak pokojné,
na niečo pričom je moje srdce spokojné.

Všetci čakajú na sen ktorý sa stane skutočnosťou,
ale čo ak sa stane niečo zlé?
Čo ak sa časom všetko stane zbytočnosťou:
A z niečoho čo dávalo zmysel sa stane niečo nezmyselné

Skľúčený v kŕčoch sedia na zemi,
nikto im nepovedal že majú možnosť si vybrať,
to slastné "ver mi"
im nikto nepovedal a boli nútený za to pykať.

Vyzerajú zdesene, akoby nič také ešte nevideli,
vyzerajú ako keby ich všetci znenávideli,
je smutné hľadieť na to ako život prchá z ich očí,
vedieť že mnoho z nich sa každý deň skrýva v tieni noci.


Dovoľ im si zapamätať chvíľu ktorá ich zhodila na zem,
nechaj okolo ich miesta vytvoriť časový lem,
stali sa súčasťou minulosti ktorá dáva zmysel,
ktorá často krát preskúša myseľ.



Každý kúsok duše rozhoduje sám za seba,
neexistuje žiadny hlavný, žiadny predseda.
Všetky ľútosti ostali ukryté hlboko v srdci, hlboko v duši,
pozrieť sa do ich tváre je ako sa prechádzať po púšti.

Milovali svet, jeho každodennú krásu,
v detstve v ňom videli spásu,
boli šťastný že vidia slnko na oblohe,
že cítia trávu na bosej nohe.

Dovolili im zapamätať si krásy detskej radosti,
zabudli však na všetky svoje znalosti,
skončili na zemi s čudnou žiarou v rukách,
tá žiara ich drží v putách.

Je smutné ľutovať svoje činy a potom konať to isté,
sú vystrašený keď sa pozrú v tvári v tvár svojim problémom, svojmu strachu,
snažia sa chodiť no ich kroky sú neisté,
svoje ľudské "ja" vidia už len v prachu.

Dovoľ mi si zapamätať pohľad na nešťastie dnešných ľudí,
na to čo mnohým život ničí a pudí,
dovoľ im žiť s druhou šancou na šťastie,
možno druhý krát z nich niekto iný vyrastie.