Mesto vrán

 

Tam pod stromom,

tam na brehu

toho jazera

pod hviezdnou oblohou

z koruny stromu odlieta

tichá spoločníčka

ktorá čaká

prvé ranné lúče a chvejúce sa líčka

na mojej tvári

tam pod stromom,

tam na brehu

toho jazera

milovanie nový význam nachádza

na hladine mesiac stratený

pomaly príchod rána prezrádza

spolu s nim obrazce

tam pod stromom,

tam na brehu

toho jazera

necítim reťaze

nikto nikomu nič nekáže

vypnúť telefón chce množstvo guráže

možno príchodom nového dňa

zbadám nový smer,

nový cieľ,

možno osamote, možno zaľúbený

a možno plno cudzích tiel,

nových tvárí a mien

tam pod stromom,

tam na brehu

toho jazera

čistí sa hlava

škrekot vrán ohlasuje ráno

a ďalšia noc len v spomienkach zostáva

 

večne živá...