Vianočná

 

 

 

                         VIANOČNÁ

 

 

 Vonku chladno, mrazivo,

 o štvrtej sa veru stmieva,

 to znakom je, že plazivo,

 pomaly sa zvianočnieva.

 

 Túžob rôznych mnoho máme,

 o zdravie, lásku prosíme,

 ani sa len nenazdáme,

 už Vianoce slávime.

 

 Všetkým známym voláme,

 ich hlas počuť túžime,

 radosť, šťastie želáme,

 že radi sú, to tušíme.

 

 Pohľadnice pošleme 

 s vianočnými výjavmi,

 koledníkov vyšleme 

 s hudobnými prejavmi.

 

 Zídeme sa pekne spolu,

 starkí, deti, rodičia,

 zasadneme všetci k stolu,

 cítiť vôňu ihličia.

 

 Povieme si pekné vinše,

 plné lásky, slávnostné,

 na zosnulých v mysli zavše 

 spomíname ľútostne.

 

 Nemôžu tu s nami byť,

 všetkým nám je veľmi ľúto,

 chceli by sme s nimi žiť,

 spájalo nás silné puto.

 

 Po modlitbe do jedla 

 pomaly sa pustíme,

 od rána my bez jedla,

 no zvyk je, že sa pôstime.

 

 Jedla veru dostatok,

 neostane hladný nik,

 prilepší si aj statok,

 na dedine taký zvyk.

 

 Po večeri všetky deti 

 nevedia sa dočkať chvíle,

 keď už stromček v kúte svieti,

 aké krásne, aké milé.

 

 Na stromčeku hviezda žiari,

 pod ním hŕba darčekov,

 radosťou sme všetci jarí,

 znie smiech detí, starčekov.

 

 Krásne chvíle pohody,

 pokoja a radosti,

 nie sú dielom náhody,

 lež vzájomnej blízkosti.

 

 Duša trochu okreje,

 úsmev, vľúdnosť víťazí,

 srdcia láska zahreje,

 všetci my sme víťazi.