Len jantárové lúče,
Presvitajú hmlovým obrazom.
Tak, ako mi pomaly mizne,
A objavuje sa tvoj obrys.
A v tom rozmazanom svete
Kráčam dúfajúc v zábradlie,
Ktoré ma zase dovádza k šialenstvu.
A dúfaniu.
Že možno tam, o pár metrov,
Zabudnem na ostrosť tvojich slov...
Ach, perspektíva pohľadu.