Tlačenica

 

 

 

                     TLAČENICA

 

 

 Ponúkajú v obchode 

 tovar takmer zadarmo, 

 tlačenica vo vchode, 

 nakúkať dnu nadarmo.

 

 Ľudia stojac v tlačenici, 

 vôkol čoraz väčší dav, 

 ako v piatok na stanici, 

 čo sa deje, chytro vrav.

 

 Predvianočný výpredaj 

 na elektro ba aj hračky, 

 tak mi rýchlo niečo daj, 

 kým po výplate plné vačky.

 

 Ľudí stále čoraz viac, 

 vyhrávajú ostré lakte, 

 človek lacný tovar chtiac 

 predbieha sa v drzom akte.

 

 Výpredaje skončené, 

 dav sa rýchlo rozchádza, 

 peňaženky stenšené, 

 dobrý pocit prechádza.

 

 S nákupom na zastávku 

 kupujúci prichádza, 

 spoj má práve prestávku, 

 o hodinu odchádza.

 

 Vozidlo však celkom plné, 

 každý sa dnu nevojde, 

 už aj mesiac dávno v splne, 

 kým cestujúci späť dôjde.

 

 Cesta hrôzy, utrpenia 

 vo vozidle prepchatom, 

 chýba kúsok pochopenia 

 po súboji prehratom.

 

 V tlačenici rôzne pachy 

 bezpochyby prítomné, 

 cestujúci, žiadne strachy, 

 odhodlanie nezlomné.

 

 Keď pán do slečny nechtiac strčí, 

 riekne slovka omluvy, 

 urazená slečna vrčí, 

 nepomôžu výmluvy.

 

 Blížiac sa už k cieľu trasy 

 pripravený vystúpiť, 

 z tlačenice dupkom vlasy, 

 ľudia, prosím, ustúpiť.

 

 Azda v dome pri výťahu 

 nebude stáť žiadny rad, 

 veru nie, sám na ťahu, 

 chvalabohu, to som rád.