Kolotoč

Kolotoč

 

 

 

                    KOLOTOČ

 

 

 Život plynie veľmi rýchlo 

 jak na detskom kolotoči, 

 šťastie dnes na teba dýchlo, 

 zajtra už sa chrbtom točí.

 

 Nevieš z kola vystúpiť, 

 povinností pribúda, 

 na iný vlak prestúpiť, 

 bo ti zo síl ubúda.

 

 Roky celkom spútaný, 

 ani kúska slobody, 

 necítiš sa vítaný, 

 dávno koniec pohody.

 

 Celé dni len o tom istom, 

 práca, stres a starosti, 

 v takom svete temnom, hmlistom, 

 niet priestor na radosti.

 

 O oddychu tajne snívaš, 

 že všetko šmaríš do kúta, 

 podráždený často bývaš, 

 kto ťa z toho odpúta?

 

 Budúcnosť si ďalej nekaz, 

 vyskúšaj aj iný smer, 

 trápeniu daj prísny zákaz, 

 lepšie bude, to mi ver.

 

 Vykroč smelo novou trasou, 

 okolie zatiaľ neznáme, 

 pokochaj sa touto krásou, 

 veď sa časom spoznáme.

 

 Získaš cenný benefit, 

 od radosti omladneš, 

 o pár dní si zase fit, 

 v novej práci zapadneš.

 

 Bol to veru správny krok, 

 najvyšší čas na zmenu, 

 neuplynul ani rok, 

 vidieť veľkú premenu.

 

 Šťastná hviezda opäť žiari, 

 prišla nová etapa, 

 konečne máš po požiari, 

 infarkt ťa viac nelapá.

 

 Zhlboka sa nadýchni, 

 cítiš sviežu vôňu vzduchu, 

 od starostí vydýchni, 

 neklesaj už viac na duchu.

 

 Kolotoč sa rýchlo točí, 

 treba sa len pevne držať, 

 len tak ťa nič nevytočí, 

 ponosov sa treba zdržať.

Autor Peter35, 02.06.2023
Přečteno 77x
Tipy 8
Poslední tipující: mkinka, šerý, Psavec, Marten
ikonkaKomentáře (2)
ikonkaKomentujících (2)
ikonkaDoporučit (0x)

Komentáře

Veru tak, výstižne si to napísal, tiež už mám tohto súčasného smerovania, naháňania sa a stresov plné zuby a pomaličky utišujem životné tempo a naučil som sa používať čarovné slovíčko " nie " a vypínať pravidelne pracovné aplikácie v telefóne. Pekný víkend prajem

03.06.2023 12:35:48 | Peter35

Jako kluk jsem chtěl bý Robinsonem. Jsem dospěl, a jím bych chtěl býti ještě více! Už asi neexistují ale přesto, jediný opuštěný ostrov by mě zbavil civilizačních stresů. Na písek pobřeží, bych psal hůlkou prózu a poezii. Vzal bych si sebou laskavou divošku Pátkovou, s dvěma kozami, bednu portského a motyku na obdělání půdy. Já vím, že je to naivní a nemožné. Ale přece životním troskotancům štěstí ponejvíce přeje. Jím já jsem a batoh s poslední nadějí, mám stále připravený. Holt člověk nikdy neví. No řekni sám Peter. Horizonty mlhavé, život jako kocábka, o bouře není nouze. Moře volá...

03.06.2023 02:22:58 | šerý

© 2004 - 2024 liter.cz v1.6.1 ⋅ Facebook, Twitter ⋅ Nastavení soukromí