Keď smútok onemie

ďalší deň vzdialenejší od slnka
bližšie k samote
prsty na studených nohách
protestne nešermujú
zmierené skrehnutím

zo spadnutého hniezda
vietor kmáše
posledné pierko
rozkmitané riasy
stískajú tekutinu
len nepretiecť

a chlácholivé náruče
plytvajú kdesi teplom
netušiac ako mu je
utajenému aj
pred sebou