Dokedy

zapuzdrená neprepúšťam

zlé nálady a hnev

vedrá plné kalných slov

ma neušpinia

stihnem do nich kopnúť

nech vyšplechnú inde

 

dočahujem zrelé strapce

pribúdajú ďalšie ruky

nech všetky obsiahnem

bicykel hory veže letné kiná

podvečerné pikniky

koncerty roztancované spevom

vodu bičujúcu trapézy

 

nasýtená

aj teba kŕmim

nech o nič neprídeš

tlačím ťa do kopcov na vozíku

dopriavam radosti

nedbám

že proti tvojej vôli

 

studený vietor

vytiahol šnúru zo slnečnej zásuvky

odpojil ma od leta

bez energie sa neubránim počúvať

 

o strachu krivdách neistote

čo nazývaš humusom

potrebuješ ho dostať von

úspešne pristál na mojej hrudi

miesto bezcitného egoistu

vidím utrápenú bytosť

s chorou mysľou

bezradnú