Nechala by som sa od teba uloviť,
stál by si nado mnou ako víťaz.
Váhu tvojho tela cítiť budem rada,
tvoja zbraň je tajomstvo...pán horár.
No stopa chladne, zmyl ju večerný dážď,
slová padli bolestivé.
Nevieš, že dážď sa premenil v plač,
slzy smutné tečú , trafil si presne.
Hony také bývajú, horár šťastný je.
Zver mŕtva padne na chladnú zem.
Ako trofej zoberieš si moje srdce.
Jedinú ružu chcela som zo strelnice.
To je ale vášeň a smútok v jednom! Krásne a silné, hneď ma to vtiahlo do deja! Tá metafora lovu a zraniteľnosti je geniálna!
12.08.2025 23:29:04 | IronDodo
Text + má představivost = výstižný název:-)
12.08.2025 16:54:36 | Ž.l.u.ť.á.k.