xxx

Chceš mať báseň veľmi peknú?

Zlepuj slová s citom, láskou,

daj unášať ich vetru.

~

Alebo nie?

Vietor má vlastné slová, 

láskavé aj smutné, tiché či milostné.

~

Počuť ich v korunách stromov,

pri prechádzke s tajomným mužom.

~

Storočná alej už veľa dotykov videla,

jemných vzdychov počula,

no i sĺz a smútku zažila.

~

... srdiečka vyryté do kôry ...

~

Stromy si príbehy pamätajú,

nestárnu,

len vstrebávajú.