Teplý, letný večer nikdy nenahradí
studený vietor a farebné jesenné listy.
Tak ani slová, ktoré vypovieš, nie sú ničím,
to len môj strach je stále väčší a silnejší.
~
Ani tichá fontána, čo jemne, romanticky šumí,
nemá takú silu spomienok, ani moc nad nami,
biela hmla počas zimného rána, nie je dosť hustá,
aby zakryla slzy, čo vyvierajú mi zo srdca.
~
Či idem cestou slnečnou alebo uličkou zasneženou,
smutné oči lesknú sa mi prebdenou nocou, koľkou?
Jemný vetrík pohráva sa mi pri nohách so zlatým listom,
je v ňom koniec aj začiatok života, možno môjho ...
~
A tak kráčam ďalej životom, cestou gaštanmi posiatou,
zodvihnem jeden, jemne sa usmejem, veď je krásne
no povzdych sa derie von, z duše posledný cit vypadne,
veď je to len jeseň či zima, život ide ďalej ...