auto

auto č. 1 som mal nízko zamračené až nežne hranaté

úprimne vrtošilo –

biely lak biedny ľak rozpaľujúce dobiela

až som mu iba iba raz prestrčil pysk

kľukou k štartéru

na papieri sa pýtalo k štedrému tesťovi

nech deti nechodia pešo vzdal sa starký okrídleného šípa

pálil benzín na karamelovú československú nostalgiu

do zadrenia by bol z neho žĺtkové zlato

škriabal van Gogh

hoci na vrakovisku v Zohore kde dostálo bez späťáku na pamiatku

dar nad danajské i trójske mala žena od brata –

skrotený hroch

zo siedmich pozícií karmy sme sa vykochávali oblohou

rochnil sa v námorníckej domodrej      jedno

nedožraté prasa

pri sa: život zrýchľuje       paralelne sme investovali

do červenej žabky s logom ženského nadprirodzenia

na oboch premilých koncoch

trasy bývajú zábavne krátke

okrem našich jaziev krváca aj z tých od piatich z našich šiestich

detí v zácviku

z nerazov vyfúkol hroch posledný raz –

fantómové vnútorné zranenia od praošetrovateľov

obstarali sme teda ďalších sedem sedadiel

z predkrízového plechu a nezničiteľného tapacíru

pre východoeurópske koridory Dácie

potomstvom ani kotúľmi nezničiteľné

ešte žije život pohotovostnej zálohy

čoskoro pre voľný čas osamieme

plán je vystriehnuť neúnavný tereňák z hocijakej ruky

hipsteri na kdejakej šunke prerážajú svet módne skrz a na skrz

že my vlastne ostaneme doma na rozvoz vnúčeniec?

                                                                                                           (Dóri Dna)