VEČERNÁ ROMANCA S LABUŤOU

Anotace: sa nám to zasa trošku zvrtlo...

Prechádzala som sa a užívala som si toho miestami tvrdého jesenného počasia...

Ako som prechádzala okolo jazera v ktorom sa mihotali záblesky svetla, zbadala som tam bielu škvrnu, ktorá sa po hladine nenápadne a ladne pohybuje po hladine ...Bola to labuť, ktora sa približovala smerom ku mne, ja som sa približovala viac k oktraju jazierka. Toto pôvabné stvorenie mi šlo priam naproti...Tak som sa pozastavila a napadlo ma, že vyskúšam odvahu nás oboch. Bolo by to krásne a romantické sa spriateliť s tak krásnym zvieraťom...Už nás delilo len málo a ani jedna sme nezaváhali a pokračovali sme ďalej naproti sebe... Telom mi prebehol krásny pocit a v hlave som mala plno myšlienok ( Na tento romantický večer nikdy nezabudnem.  Náš večer bude o tom, ako sa ja spriatelím s labuťou...Bude to ako z filmu zachráňte Villyho.. Spievala by som jej, chodila ju kŕmiť a časom by sa vybudovalo nádherné puto. Aspoň že ju nie je potreba zložite prevážať, že to zvládne sama...) Opatrne som k nej načahovala ruku a ona načahovala hlavu viac ku mne... Až som sa jej skoro dotkla zobáka, lenže to ušľachtilé stvorenie zobákom jemne okúsilo môj prst, nebolelo to, ale ruku som si od nej v šoku oddialila... Skúsila som to znova a ona sa na mňa pozerala, asi že je sklamaná, že to nebol červíček alebo iné žrádlo... Prišiel pre ňu kámoš, či kámoška a vzdialili sa odomňa... Extrémne som sa začala smiať...  Ale nejaké zrnie im tam určo nasypem... Možno sa predsa len z nás stanú kámošky...

PS: Vtáctvu rožky nepatria https://prazsky.denik.cz/zpravy_region/ptaky-v-zime-nekrmte-pecivem-muze-je-dokonce-i-zabit-20180120.html!