Tajomne vraždy v severných Karpatoch KAPITOLA 1

Anotace: Mojim remeslom je smrť ! Mesto v severných Karpatoch,kde v nočných hodinách žijú len lovci a korisť. Upozornenie v knihe je brutálne násilie,sex a drogy. Ak nemate pevne nervy a silny žaludok tak pribeh nečítajte.

Aj mestá majú svoje príbehy a svoje legendy.
Tieto príbehy sa odohrávajú špinavých zakutiach na severe Karpát,
v meste Námestovo, a v jeho krčmách,kde sa stretávajú rôzni ľudia od domácich štangastov až po vyvrheľov.
Neviem,ako mám začať vyrozprávať svoj príbeh a či vôbec budem mať silu a odvahu zobraziť všetko, čo sa stalo cez inkriminovaný vikend.
Napriek tomu veci,o ktorých chcem hovoriť možno vo vás vyvolá pohoršenie a značné pochybnosti o mojom duševnom zdraví.
Zas a znova som nemal čo robiť tak som sa vybral na Úrad práce pozrieť nejakú robotu,ale som zabudol,že dnes nerobia.
Ako som sa zahľadel na zatvorené dvere na úrade práce,
v ich odraze som videl bezdomovcov v parku.
V tých sklenených dverách som videl nádej a zúfalstvo.
Dva svety buď si nájdem prácu,alebo skončím ako hostina pre muchy.
Celú noc som mal zle sny a ešte toto.
Tie zatvorené dvere boli chladne ako tento svet,ale okrem stroskotancov som v nich videl slnko.Ten pohľad paliacej žiari ma oslepil a znovu som videl tmu.
To je asi zlí sen,v duchu som si povedal. Otočil som sa a šiel preč.
Úrad práce mi nepomôže ako som vykročil do ulíc,v miestnom rozhlase sa začala ozývať smútočná hudba a v tom hlásateľka oznamuje,že zomrel môj kamarát ako jeden z mnohých.Zubatá si znova kosu brúsila,nebral som to tragicky,po mnohých úmrtiach,bral som to ako osud ako narodenie.
Aj môj pracovný úspech tak znel,keď sa ma pýtali, čo som živote dosiahol,vždy som odpovedal.
Neobesil som sa,asi preto ma nikam nechceli do práce,tu na severe Karpat.
S dávkou nostalgie a optimizmu som sa vybral hľadať nejaký job do miestnej krčmi vedľa kostola.Do krčmi menom Čajka chodi kadekto od miestnych štangastov,študentov a grázlov, ktorý by zaslúžili spláchnuť do kanála,ale pre všetkých svieti slnko.
Cestou do krčmi som šiel z úradu akoby do úradu.
V krčme Čajke je tiež veľa úradníkov a da sa tam vybaviť kadečo.
No akurát na obed tam nik nebol,len čašník Michal a jeho teplý úsmev od ucha k uchu,že čo si dám.
V krčme bolo hmlisto,dusno od cigariet a všade lietali muchy ako besne,
možno mali koronu.Barman sa začal škrabať po čiernej brade, odpovedal som mu.
-„Pivo“,
Hneď sa mu oči rozžiarili a išiel mi po 10 pivo do pivnice,vedel čo pijem.
Stal som pri bare a zo zadu z dverí počujem:
-„Poď sem Šišo do piče mam s tebou reč “,
Obzriem sa a vidím starého kamaráta pod napitom stave a možno bol aj sfajčený.
Neviem,ale fakt toho chalana som dlho nevidel,mal som pocit,že zomrel a on žije.
Oblečený bol elegantne,v čiernom štýle a s klobúkom na hlave ako Zoro,
len on bol grazel vždy mal pri sebe nôž a boxer.
-„No i, ako sa máš?“ Som sa zvedavo spýtal.
A opäť hlasno odpovedal:
-„Šišo,poď do piče von z tej teplárne,mam pre teba kšeft. “
Z údivom sa naň pozerám akoby my čítal zmysle, že hľadám Job.
Čašník mi dal pivo,ktoré som exol,zaplatil som a vykročil som von,preč z tejto pivnice názvom Čajka,hneď som zacítil sviežu slobodu.
Ako som vychádzal z krčmy rovno som vstúpil do mláky a Zoro môj kamarát z detstva sa usmieval v starom čiernom aute menom Žigulík.
-„Nazdar šišo, sadaj do môjho auta.
-„A kam ideme? “
-„Čo sa staráš! “Odpovedal Zoro,viem že vždy potrebuješ peniaze tak mam pre teba kšeft, špinavý ako tvoje topánky! “

To čierne auto vyzeralo ako pohrebná služba.Plní očakávaní a beznádeje som si sadol do tej tmavej rakvy.Cez špinavé okna som zas videl hmlu.
Zamračený grázel mi podal veľkú chlpatú ruku,
v kútiku líc sa usmial a naštartoval mašinu.Zvuk toho motora znel akoby potriasol vedro so šrotom,šramot akoby naštartoval parný vlak.Všetko syčalo a bublalo. V jeho štrbavom úsmeve sa odzrkadľoval stav jeho auta.Aký pán taký krám.Keď šliapol na plyn mal som pocit,že naštartoval veľký cirkulár na rezanie hláv. V duchu som sa usmieval,vedel som,že to bude adrenalínová jazda.
Radšej som si zapol pas a gangster sídliskový sa na mňa usmial štrbavými zubami.
-No čo Šišo?!,počul som,že zháňaš prácu a tak mam pre teba kšeft!. Povedal mi grazrel.
Jeho cesta autom smerovala preč z mesta.Iba sa mihla preškrtnutá tabuľa z menom : NAMESTOVO a odbočili sme na poľnú cestu,smerom na polovnicku chatu do srdca hôr severných Karpat .
-A o čo ide?.. Som sa opýtal.
Gangster sídliskový sa pozrel do zadu a ukázal mimikou tvare na lopatu.
- Potrebujem vykopať jamu!!!….Nasrato odpovedal,v jeho hlase bola zlosť.
Nerád rozpráva už od detstva,lebo mal rečovú vadu.
Nevedel poriadne povedať pismeno R.
Ako sme vychádzali na poľnú cestu, preč z mesta vytiahol 100 eur a dal mi ich do dlane.
-Tu máš, vykopeš jamu a zakopeš do nej vrece, ktoré mám v kufrlli!
Peniaze som potreboval ako soľ,musím zaplatiť nájom.Naša cesta smerovala cez poľnú cestu do lesa za mestom.Ako sme prechádzali dolinami a kopcami,auto nasmeroval na lúku,ktorú obklopoval hustý smrekový les,čista idylka ako v raji.
Odbočil na okraj lesa,zastavil a nasrato pozrel sa na mňa a na lopatu.
-Máš peniaze tak kop metrovú jamu!
Ako som vyšiel z auta,alebo tej truhly,hneď sa mal pocit,že som slobodný a tak som sa dal do práce.
Gangster sídliskový sedel v starom žiguliku a stále ma sledoval,vždy bol skúpy na slova.Keď som začal kopať jamu,konečne som cítil dôležitý,že fakt niečo konečne robím.
Aj keď zem bola špinavá a tvrdá ako môj život. Pocit,že mam prácu a peniaze ma hrial pri srdci. Jamu som vykopal za pár hodín a s pocitom dobre vykonanej práce som šiel k autu,v ktorom sedel zachmúrený grázel.Vôbec nemal dobrú náladu.
Otvoril lesklý kufor a znovu som videl na dverách odraz dvoch svetov:
Krásnu prírodu a grázla zo sidliska.
Vystúpil z auta a smeroval ku kufru,kde bolo čierne vrece.
-Ten pitel ide do zeme…. Odpovedal Zoro.
Čierne igelitové vrece vážilo asi cez 100 kíl, nevedel som, čo v ňom je.
Ja som chytil za jeden koniec a grazel za druhy.Ako sme ho niesli tak zrazu prásk a vrece sa roztrhlo priamo do jamy.
Blatistá zem sa zafarbila do červena a jej obsah spadol do diery.
Vyzeralo to ako čreva a vnútornosti,asi po nejakej zabíjačke,neviem.
Zachmúrený Zoro nahnevane skríkol:
-Do piče!!!, krvavá práca treba to čím skôr zahrabať!
Všetko som rychlo zakopal a kamoš z detstva ma čakal v tej truhle menom žiguli.
Otvoril v ňom šampanské,napil sa pred cestou a podal mne.
-Tu máš.Vypi Šišo,ideme osláviť život do mesta…Odpovedal.
Auto zaparkoval pred kostolom a prežehnal sa.
Bolo mi divne taký grázel,ale fajn Orava a sever Slovenska
je kraj poverčivý a magicky.
Vystúpili sme z čierneho žiguliku a kráčali sme mestom Námestova.
Bol podvečer a z pouličných lámp už svietilo ťažké svetlo do ulíc mesta alebo betonovej džungli.
Chladný večer a tmavé mračná nebom tiahli ako smútočný sprievod.
V meste bolo mŕtvo ako vo vyrubanej hore a ulicami sa tulala samota.
Naše kroky smerovali do krčmi menom Baron,ktorý sídli v podzemí v novej budove pri Oravskej priehrade.
Celý multifunkčný dom bol vysvetlený samými nastennými reklamami a jeden svetelný billboard informoval datum a čas: +++30.10. 2020.20 00.+++
Pred vchodom do budovy stoji plechovy kôš a veľká mapa mesta s Oravskou priehradou alebo Slovenským morom.
Vstúpili sme do budovy a privítalo nas zamrežované schodište smerujúce dole do baru.
Svižným krokom sme vošli do miestneho pajzlu,smrad tam bol ako v maštali, nefajčím tak mi to vadilo.Za stolom sedela skupina ožratých sedliakov z okolitých dedin.Všetci gorali boli ako vystrihnutý z časopisu Bravo a vyvoňaný ako stromček z autobusu.Moderne nagélované vlasy ulizane do boku,zakasana košela a vyleštene topanky až lesk oči pálil.Ich upravený výzor nezakryl ich spravanie,ktore v alkoholovom opojení bolo divoké.
Pretlačali sa,fackali,pili a spievali na plné hrdlo.
Ich spev sa podobal skôr revu,keď gorila prejavuje svoju dominantnosť.
Mal som z toho zlý pocit všetci boli akosi pod parou.
So Zorom so sidliska,s mojim kamošom z detstva som sa cítil bezpečné.
Meral cez dva metre,bol veľký ako dvere a škaredý ako čert.
Pod zamračeným pohľadom ukrýval malé čierne oči,z ktorých vystupoval veľký židovský nos.Čierna brada mu zakrývala prísnu tvár,ktorá vyvolávala na ulici dojem pouličného bitkára.Hrany jeho tváre boli ostré ako vybrúsený diamant.
Z jeho ostrého pohľadu išiel strach a chlad.
Bolo hrozné ho sledovať v jeho činnostiach.Zneužil a zničil hocikoho.
Zákon a polícia na neho boli krátke.Buď zákon obišiel alebo podplatil.
Pohodlne sme sa usadili do koženeho gauču a rozhľadeli sme sa po krčme,
takmer žiadny hostia len sedliaci a dve kočky za barom.
Inak tu človek čaká polhodinu na pivo,keď je polnoc a kub vo vare.
Grázel sídliskový-chlap ako hora sa pozrel na čašníka a ukázal dva prsty, čašník pochopil.
Pozrel sa na mňa a s prižmúrenými očami labužnícky si potiahol cigaretu a spýtal sa:
-Šišo ešte fakt nemáš ženu?.... A zároveň vydýchol dym.
-Nemám Zoro
-Však máš pomaly štyricať a nič.
-No a?!… A naša pozornosť sa zamerala na ženy za barom popíjali a stále kvakali cez celý bar.
- Vaše pivečka, povedal čašník a položil na stôl pivo bez peny.
Aj keď pivo bolo pod ryskou,nikto to neriešil.
Zoro sa zamračil a barmana zastavil:
-Počkaj, tým ženám pri bare, daj im vodku s džúsom a povedz im,že je to od Šiša.
Gangster sídliskový na mňa žmurkol a vydýchol zelený dym.
-Neboj šišo, dnes si omočíš!….
Sledoval som ako čašník sa blíži k ženám.
Niesol mastnu tácku,na nej dva pomarančové džúsy vo vysokých pohároch
a dve Nicolaus vodky s ľadom.
Naklonil sa k nim a dievčatá ztichli uprostred rozhovoru.
Čašník ukázal pohľadom na náš stôl a oni sa otočili.
Prišiel môj čas.Zdvihol som pohárik ku ženám a vyčaril úsmev.
Dievčatá sa pozreli na seba.Zasmiali sa.
Chytili svoje panáky pozdvihli k nám a exli ich.
-Vidíš Šišo,ako ti to ide! Poznamenal gangster sidliskový Zoro.
Dievčatá stále sa rozprávali a možno čakali či sa ešte niečo stane.
Grazel Zoro tvrdil,že na každú ženu existuje spôsob, ako ju dostať do postele.Gangster sídliskový bol ten, čo dokázal vybaviť všetko zbrane,fet,kurvy,aj smrť okrem toho poznal aj miestnych policajtov.
Keď mali akciu tak chodil s nimi chľastať na poľovnícku chatu.
Aj keď bol zloduch mal som ho rad,lebo som s nim vyrastal na sídlisku. Zamysleny Zoro sa pozeral zamračené do piva a videl som,že ho niečo trápi,
ale nikdy nič moc nepovedal.
Strčil do nich dva ukazováky a našľahal peknú bielu nadychanú čapicu.
-Vidíš Šišo.Takto sa čapuje pivo v Barone….A štrngli sme si.
Pozoroval som ho ako sedí natiahnutý v kresle a pohrával sa s jointovým dymom.Bolo vidieť,že nad niečím špekuluje.
-Mam s tebou plán Šišo,povedal zachmúrene.
Ako to dopovedal tak čašník v čiernom postavil pred nami dve absolut vodky a ukázal na dve ženy, mali svoje roky, ale stále boli mašiny.
Moja pozornosť sa upriamila na dve ženy za barom a jedna zakričala:
-Nazdarovie fešáci a mimikou tvare poslali bozk.
Znelo to ako po Rusky asi boli Ukrajinky,ale fajn.
Možno robili v miestnych fabrikách,kde z ľudí robia práčky na peniaze.
Tiež sme pozdvihli čaše a pripili sme si na dialku .
Bol to náš čas si prisadnúť ako čmeliaky na kvet,
ale Zoro stále s úsmevom do mňa:
-Šišo výdrž!
Mrzuto som sa spýtal,však sme sa chceli baviť?!.Zoro..
-Však sa zabavíme!
Potiahol si joint s prižmúrenými očami,vydýchol dym a vytiahol z vrecka gundžu peňazí.
-Tu máš 10 Eur,choď objednať pizzu do fasfudu Zionu na nabreži.
Prines ju hneď,zvyšok si nechaj a potom ti poviem o čo ide.
Choď počkám ťa pri ženách...
Prekvapilo mato,išiel som do Zionu po pizzu.
Ako som vchadzal do dverí tak za pultom stal bradatý šéf.Bol to starý pankač.
Jeho brada bola špinavá ako pivnica,v ktorej živý ževraj potkanov s hranolkami.
-Čo si praješ? Spýtal sa šéfko.
-Jednu Kuco pizzu a plus dva vajca,olivy a kečup.
- Ok 8 euri.Tak si príď za 10 minút.
Nemal som čas Zoro povedal hneď.Tak som mu dal 10 euri .
Bradáč prikývol a obratne prišiel k peci a doniesol mi oreganom voňavú pizzu.
Ako som vchadzal do krčmi menom Barón,videl som Zora za barom pri babách.
Ženy už tancovali pri bare a Dj hral nejaký trápny letný poľsky song:
”Ona ľúbi pomaranče”
Pizzu som dal na bar a babí sa začali vrtieť a krútiť okolo mňa.
Boli to pružne 40ciatky s prítulnými prsiami.Privítali ma privetivo.
-Zoro toto je ten tvoj kamarát z detstva?
-Nataše ten to môj kamarát by ti tak pretiahol polky ako nikto.
Zachmúrený Zoro ju plesol po zadku a druha mi podala pohárik.
-Nazdarovie.. Ja som Ružena..
Pobozkal som ju na líce a Nataša ma uštipla na zadok.
-A mňa kocúrik nepobozkáš?...Ja som od macochy?
Prívetivo som sa zoznámil aj s Natašou.
Hladný Zoro tlačil do seba pizzu,netušil som, že sú to jeho kamošky.
Bol som rád,že v tej krčme je už taký hluk a každý sa zabával.
Rozprávali sme sa nahnutý jeden k druhému,aby sme sa lepšie počuli.
V ich výstrihoch bol vidieť melóny akoby chceli prasknúť.
Kvákali som s babami ako starí kamoši,aj keď som im nerozumel.
Zoro dojedol pizzu a zavolal ma na záchod,mal som ňou reč.
Gangster sídliskový sa dotackal na toaletu.Nejako ho pitie vodky domotalo.
Oprel si hlavu o chladné kachličky,napľul do žltého pisoára a nasmeroval chlpaty bambus na stenu.Začal mimo šťať a zároveň ožratou rečou vravieť:
-Kurva Šišo,potrebujem, aby si ma zobral domov.
Tu máš kľúče a nepýtaj sa, oni vedia čo majú robiť.
Ako sme sa zberali z pajzla menom Baron prečso ženami tak do Zora drgol jeden goraľ.Už som vedel,že bude zle nedobre.
Preletelo par nadavok.Tak radšej som poberal s babami do auta.
Keď sme vychádzali z baru len som videl ako zavesil päsťou goralovi takú, že zuby odleteli až k východu.
V duchu som sa zasmial a kráčal rychlo k autu.Ženy sa začali smiať a spýtali sa
-Šišo a boxovať vieš?
-Veľmi nie, skôr utekáť! ...
Z diaľky som videl bežať a kričať Zora:
-Otváraj tu rakvu!!!
Ženy poskákali do auta Zoro dobehol krvavý akoby ho prešiel kombajn
a na hlave mal veľku hrču ako Quasimodo.
Do piče!!Konečne som som si zaboxoval a do zbierky mam nove zuby!
Naštartuj a ideme si užiť.
Zaradil som jednotku a auto sa revom pohlo. Celú cestu Zoro začal nadávať ako ho boli ruka a Ukrajinky sa začali smiať.Auto som zaparkoval pri kotolni na Brehoch. Všetci sme sa zabávali na krvavom grazlovi. Vošli sme do vchodu a stúpali sme po zapľutom schodisku do bezpečia .
Bola to ako cesta do neba len stúpanie hore a preč od problemov.
-Do piče konečne v raji!….. Zabil Zoro a všetci sme sa smiali.
Na dverách mal nápis:
-Welcome to Hell/Vitajte v pekle.
Keď otvoril dvere tak ma hneď vyfackal mŕtvolný zápach,fakt akoby bol jeho bit krematórium.
V strede chodby ležala čierna mačka,ktorá sa hneď túlila.Bola čierna ako decembrová noc.
-Muro zalez!... Skríkol Zoro a hneď zašla ako na povel..
Ženy sa stále smiali.Tmava chodbu rozdeľovali dvojo dverí.Jedny smerovali do izby a druhé do kuchyne.Všade sa škeril bordel ako v chlieve,sadli sme si k stolu do izby,v ktorej mal veľkú posteľ a stôl.Grazel vytiahol spod postele chlast a rozlial do pohárov. Každému dál decový pohár a s úsmevom sme si štrngli. Kopli sme to do seba,trošku nás pokrútilo a kočky hneď zamierili do kúpeľne.Gangster sa smial a precedil cez štrbavé zuby.
-Čo Vám zabehla kosť?! A smial sa.
Zatiaľ čo ženy boli v kúpeľni tak Zoro rozlial do dvoch pohárov dve vodky.
-A to je na nás.Čo hovoríš na ženy Šišo. Samica nie?
-Riadne hej, aj keď moc Ukrajinsky nerozumiem.
-Načo máš ženám rozumieť,treba ich milovať!
Šišo dnes si užiješ ako kohút v kuríne,v bare som ti zabudol povedať, že sú to moje spolubývajúce.
Zoro vytiahol spod postele hygienickej vreckovky, lubrigačny gél, vibrátor a kondóm.
-Keď prídu ženy tak mi posteľ nerozjeb!!!
Ja si idem dať vaňu na par hodín, zatvoril dvere a šiel do kuchyne.
Do izby vošli Nataša a Ružena v červenej bielizni ako bohyne.
Na seba mali čipkovane body.Nasucho som preglgol. Nemohol som uveriť vlastným očiam.Mali veľké prsia a široké boky.A tvárili sa ako šelmy,ktoré ma prišli zjesť.Bolo to ako z porno filmu,ale hercami sme boli my traja.
Vo chvíli, keď sa približovali k posteli a dotkli sa ma, cítil som, ako sa mi rozbúchalo srdce. Ja som si ich privinul k sebe a pobozkal,
- Hmmm, to je príjemné, – zašepkal mi,začali sme sa vášnivo bozkávať, hladiac sa vzájomne rukami po celom tele.Bol to úžasný pocit – naše telá sa túlili k sebe a ústa ochutnávali každučkú časť našich rozhorúčených tiel. Nataša sa zavítala k mojim nohám, vyzliekla mi šortky a začal ma bozkávať od pása – kúsok po kúsku . O chvíľu moje trenírky skončili na zemi.Vtedy mi Nataša vzala môjho vtáka do náručia a Ružena si ľahla polkami na moju tvár,nežne som ju uhryzol do pravej polovice zadočka a jazykom som jej krúžil okolo mušličky-akékoľvek slová boli úplne zbytočné.Jedna pozícia striedala druhú.Divadlo mohlo začať.
Otočil som ženy pred seba na posteľ. Nastavili mi zadoček žiadostivo. Vytiahol som lubrikačný gél a namazal im venček a pomaličky som Nataše zasúval svojho vtáka do hniezda.Keď bol vo vnútri celý, rukami som masturboval zároveň Ruženu divoko vrazili svoj ukazovák do zadočku a to ju privádzalo k šialenstvu.
Aj postel sa triasla a vrzgala od vzrušenia.
Jeden orgazmus za druhým.Miloval som sa s Natašou i s Ruženou súčasne, ich súrodenecké puto bolo také silné,že sa dokázali podeliť aj o lásku.
Keď som sa viackrát urobil,zvalil som ich na posteľ a ešte kundičku som im prechádzal jazykom a vibrátor im dal do análu.Ich dierky šaleli slasťou a rozkošou.Noc bola krásna, opíjal som sa vášňou niekoľko hodín.
Kým Zoro hlasno nezabúchal na dvere.
-Už bolo dosť hrdličky!
-Choď do piče!!....Zakričali ženy a začali sa smiať.
Zoro im odpovedal:
-Dajte sa dokopy! Mám ešte kšeft so Šišom.
Ľahol som si medzi ženami a začali ma hladkať.
-Tak čo babí páčilo sa Vám ?
Pozreli sa na seba a začali sa smiať.
Nataša si jyzyčkom cez peri a sladko odpovedala:
- Jasné, môžeme si to ešte zopakovať.
Chvíľu som rozmýšľal,zdvihol som sa z postele,obliekol sa a spokojne povedal:
-Hocikedy kočky,ale dnes ma potrebuje Zoro…
Ženy sa obliekli,otvorili sa vrzgajuce dvere do izby vliezol kocúr a s nim prišiel aj gangster sídliskový.Tľapol ženy po zadku a usmial sa na nich.
-V kuchyni mate večeru, my so Šišom ideme do práce.
-Fajn odpovedala Nataša,
-Ale daj pozor na nášho kocúra,ešte sme neskončili.
Usmiali sa.
Pozrel som sa na hodinky a bolo 3 hodiny ráno,cez okno nazerala čiernočierna tma.
-Kam Zoro ideme?,nemám chuť na problémy.Nie som kriminálnik.
Neťahaj ma do problemov!
-Neboj Šišo ideš mi len pomôcť.
-Dúfam, že nie cez noc zakopať vrece.
-Nie teraz to bude o niečo akčnejšie!!!
Zamyslel som sa,v čom mi gangster sídliskový Zoro pomohol ?
Peniazmi?,pracou?,ženami?
Však ja mám iné hodnoty.Nnechcem skončiť ako kriminálnik
a potrava pre muchy pred úradom práce.
Grázel Zoro už mal nasadené čierne vojenske topánky a pri sebe mal tmavú veľkú tašku,
ktorá šramotíla akoby tam mal všetky kľúče od mesta......
+++
Pokračovanie v kapitole 2