Tajomne vraždy v severných Karpatoch KAPITOLA 2

Anotace: Pribeh je pretkávaný čiernym humorom. Tento pribeh je fiktivny.Niektore miesta,postavy,priestory skutočne existujú.

Obliekol som si baseballovú bundu a nahodil špinavé najky.
Gangster Zoro potichu odomknúl dvere a na chodbe sa škerila tma ako v hrobe.
-Šišo poď vzduch je voľný,žiadny potkan na obzore.
Kráčali sme potichu dole zapľutou chodbou v čiernej tme po krútenom schodišti.
Nechceli sme budiť susedov,ktorí sú zvedavý a reči maju ako miestny rozhlas.
Len kto umrel a kto aký bol ožratý.
Keby nebol pri mne gangster sidliskovy,v tej tme by som stratil ako hovno v potrubí.
-Toto Zoro to kde bývaš?
-Kamarát môj to je trtkaci bit.
-Veď toto vyzerá ako v base.
-Drž piču! Steny majú uši.
Stále sme schodmi šli dole potichu ako švábi.
Grázel nechcel susedov budiť a tak sme išli po špičkach zadným východom z bitovky von.Bola to cesta akoby do pekla,smradlavym schodiskom dole a ja som nechcel ísť do problémov.
-Už sme tu v suterene!
Na špinavých dverách boli mreže s rozbitým sklom,cez ktoré bolo vidno ihrisko,betonovú džunglu plnu panelakov a socialisticku budu,v ktorej sídli krčma.Od nej sa doliehal akýsi krik,opitá hádka a potom zvuk motora.
Možno im krčmár dal odstate pivo,alebo zaúčtoval aj to čo nemal.
Kedy si to bola krčma na urovni a dnes z kŕčmi menom:Papuča je Šľapka.
Cez deň je sidlisko plno ľudí a teraz cez noc panelaky vyzeraju skôr ako krysie nory. Nikde žiadny život,iba zamknuté dvere a šedivé okná okolitých veží panelakov,kde zatiahnuté rolety pôsobili ako kovové mreže.
V tichosti sme zašli za roh bytovky a naše kroky smerovali nad sídlisko na kopec do tmavých hôr,pri ktorej som prežili detstvo.
-Zoro povieš mi čo sa deje?
Zadíval sa z blízka do oči a zašepkal.
- Ideme niečo vysťahovať…
Bol som nahnevaný a zahanbený,že ma zneužil na špinavú prácu.
Keď sme boli pri záhradkách nad sídliskom grázel ukázal na montovanú stavbu,
ktorá slúži ako kancelária pre stavebný dozor.
-Ja nebudem kradnúť!..Mrzuto som odpovedal.
Pozrel na mňa zlým pohľadom ako Rumunsky kriminálnik.
-Šišo ty budeš len pomáhať,tu máš 100 eur a nepičuj!
Zobral som peniaze,ale nepáčilo sa mi to.
Mal som toho už plné zuby,rozmýšľal som či utečiem,ale gangstra sidliskoveho som tiež nechcel nasrať.Z panelákových okien hľadela čiernočierna tma a ulicami sa túlal chladný vietor a samota.
Vonku kralovala zlovestná tma a všade bolo prázdno ako v peňaženke pred výplatou,len zo vzdialeného lesa ručal Jeleň tak hlasno akoby malo cele mesto Námestovo v srdci Karpat ruju.
Keď sme sa priplazili po tichu k stavbe tak gangster sídliskový z batohu vytiahol ploskačku.Napil sa a zamračené sa poobzeral po okolí.
Škrtol zapaľovačom a obzrel si zámku.Z čierneho batohu vytiahol hasák ten schoval a nakoniec vybral pajser,z ktorým mi pred tvárou zamával.
-To je správny kľúč ku šťastiu..
Zručne vylomil zámku,ako guľový blesk vošiel do vnútra a vytiahol čiernu kovovú bedňu .Vyzeralo to ako pandorina skrinka na problemi,prekliaty trezor hodil do čierneho batohu.Netrvalo to ani 20 sekúnd, evidentne to nerobil prvý raz.
Zapálil si cigaretu a z prepitym hlasom povedal:
- Budú sladké vianoce Šišo…
Odrazu sa ozval zvuk motora a momente sme si čupli do krovia.
Z cesty vyletelo auto smerom kustavbe,zabočili par metrov a zhaslo svetla.
-Však to je Sova taxikár z mesta!,do piče…. Povedal po tichu,zúrivo Zoro.
Taxikár otvoril rýchlo dvere a utekal rýchlo do krovia
a pľás vedľa nás,asi mal miestny Gyros alebo Vietnamskú polievku .
Púšťal rakety,rany ako z dela,ktoré bolo počuť na cele sidlisko menom Brehy.
A smrad akoby zožral cigánom hračky alebo kurvyn kufor.
-Kurva nech ide do piče. Duchu som si povedal.To je zlý sen.
Z taxíka vystúpi ešte ďalší típek a rovno pod lampu.
Z diaľky som spoznal, tu tlstu postavu s ježkovými očami.
Pišta automechanik z mesta Námestva na severe Karpat.
Volajú ho drotár,lebo keď nemá peniaze na chľast a na súčiastky tak auto zdrotuje,aby šlo.Veľa ľuďom auto dojebal až tak ,že vybuchlo.
Vysratý Taxikar dobehol k stavebnému silu na maltu.
Pišta vytiahol vrece a začali sypať do nich cement.
-Do piče!,oni tu prišli kradnúť!.. Potichu povedal Zoro.
Boli nenápadný ako hovno na snehu.
Nahnevaný gangster už stláčal päste a očervenel ako paprika.
Vedel som že už ma nervy, lebo som ho poznal ako moje špinavé boty.
Musel som bleskurýchlo zakročiť.Po zemi som hmatal nejakú skalu,aby som ich odplašil.Ako som hmatal a hmatal,naraz moja ruka sa zaborila do niečoho slizkého a teplého.Bolo to prijemne na dotyk,lebo to hrialo ako keby som mal ruku v bahennom kúpeli.Taký príjemný pocit ako na rehabilitácii.Kurva, však to je sračka,v hlave mi blikli všetky diódy a svet sa mi otočil o 360 stupňov.
-Kurva Dosť!.. Zahundal som pomedzi zuby.
Pevne som stlačil kameň do pästí a od nervov som ho hodil celou silou do taxikara,nech idu do piče. Ako som ho trafil tak spadol na zem ako domček z karát a cement sa začal sypať po ňom.Slepí Štefan s mozgom jednobunkovca sa vyplašil.Nevedel čo mal robiť tak zdrhol,akoby mal nasolenú riť,len zostal po ňom smrad.Grázel Zoro sa pozrel na mňa ako bager na tvrdú hlinu.
- To si zabil, dnes bude veselo ako v márnici a potichu sa začal smiať.
Taxikár sa zvíjal ako paragraf na zemi a nadával,čo za hlupak ma trafil.
Priblížil som sa ku taxikárovi,utrel som si do neho zasratú ruku.
Zobral mu peňaženku a vybral par 100 euri.Za odmenu som ho opluľ.
Už som to bral ako hru na dobrých a zlých gangstrov,my sme boli tí dobrý!
Vonku už bolo chladno ako vo vlčej jame a tma ako v očiach lebky.
Ticho sme kráčali po chodníku smerom ku kotolni na sídlisku Brehy.
Potreboval som sa umyť v grázlovom bite,nepôjdem ako smrad domov
a mal som hlad ako Polský zájazd.
Prerušil nás zvuk motora, čierne auto preletelo okolo nás, zaflekovalo pri stavbe až brzdy zaškrípali.Ranné vrabce z krovia sa rozpŕchli ako ohňostroj.Nevšimol si nás, pozreli sme sa na seba,v očiach mal Zoro konečne strach.Prudko sa otvorili dvere z auta a vyšiel miestny strážnik s lampou na hlave a utekal ku taxikárovi, ktorí kričal ako postrelená vrana:
- Zlodeji utekajú chodníkom! Tam su tie kurvy!
Strážnik začal utekať smerom k nám a výstražne vystrelil a zakričal:
-Stoj lebo strelím!!!
V očiach som mal smrť a srdce mi bilo ako zvon.
-Neboj šišo ja to zvládnem neni to prvýkrát
-Jeb nato Zoro utečieme, nebuď kokot.
Nasratý gangster sídliskový si dal na xicht kuklu a na pravuku ruku oceľový boxer.Podal mi čierny batoh s trezorom a chrapľavým hlasom pošepkal.
- Utekaj do lesíka za sídliskom a tam sa stretneme.
V tej chvíli Zoro vystrelil ako tank z krovia oproti bežiacej gorile.
Vynoril sa ako krokodil a len som videl ako mu uštedril ranu po pod nos.
Jeho pravá ruka,ktoru volal nemocnična sa zahryzla do bodygarových úst .
Dal mu šibenicu medzi zuby až mu ich rozbil ako domino.
Ďalšie klenot do zbierky pomyslel som si.Bolo počuť škripot,lámanie kosti a rev.
Došlo mi to,že to neskončilo je to ako nočná mora.Strach sa vrátil,rozbehol som sa.Už som sa viac neobzeral.Vzal som nohy na plecia.
Bežal som vydesený sídliskom,po tvári mi tiekli slzy a preklínal som Zora,
a jeho skurvený svet. Do toho behu som dal všetko ako Forest Gump.
Zo stavby sa ozvala streľba,štekot pištole a vreskot.
Ako som vchadzal do lesíka tak som sa potkol a spadol na zem.
Ležal som na pachnucej zemi ako uštvané zviera so šípom zapichnutým do chrbta.
V blate a na chrbte s lupom mi nebolo všetko jedno.
Dúfam,že ma niekto neprenasledoval.Ulice boli ľudoprázdne,nezazrel som ani živú dušu.Pozeral som cez kriky a videl som krívajúcu siluetu, ktorá sa približovala ku mne a za jej temnou postavou svietila nočná lampa.Vyzerala to desivo.
Ako sa približovala neznáma osoba tak moje telo sa viac a viac zabáralo do blata.Topil som sa vo vlastnych sračkach.Vykríkol by som, ale strach mi to nedovolíl.Omotal si ma do svojich čiernych sieti a dusil ma zaživa.
Chcel som sa zakopať,do zeme prepadnúť a na jazyku som mal slovo smrť.
Búšiace srdce mi každú chvíľu vypovie službu.
Prízrak sa približoval.Srdce mi zbesilo bilo už v spánkoch.
Tak som si pomyslel,nemôžu všetci na posteli zomrieť,
ale vtom som zacítil ten smrad toho gangového dymu.
Odporný zápach ako v krčme na terase vedľa kostola.
-Šišo čo sa tam vaľaš ako ožratý!?
-Zoro ja už nevládzem. Zufalo som odpovedal.
Už som to bral ako opitú hru a gangstra sidliskoveho ako trest.
V problémoch som bol namočený až po uši: Krádež,ublíženie a prepad.
Bol som ako do zeme pribití,cítil som sa v jednou nohou hrobe.
Na sídlisku bolo videť majaky a fizli sa vonku hemžili ako včely v úli.
-Stavaj Šišo!,do piče! Vonku je dusno!
-Drž hubu!,a podaj mi ruku!
Grazel Zoro mal roztrhnutú košeľu,rozbitý nos a na ruke krvavý oceľový boxer.
Podal som mu batoh s lupom,ktory prehodil cez plece a ruku.
Zrazu bolo počuť brechot policajných psov a svetla smerovali ku nám,asi zavetrili krvavu stopu.Vyskočil som z tých hovien akoby ma had uštipol a naše kroky smerovali do lesa za sidliskom,kde s sa cítim ako Tarzan v džungli.
Poznam tam každý strom,každý potok a každú skratku.
Chodím tam na duševnú očistu,aj dnes som mal dosť na piču náladu .
V lese za sídliskom bola tma ako v policajnej cele na Slovensku,
kde ľudia umierajú ako na pase a ja nechcem zomrieť .
Zamračené som sa pozrel na gangstra sídliskového a potichu som mu povedal:
-Nasleduj ma Zoro .
Rozbehol som sa lesíkom dolu brehom a gangster Zoro vyštartoval za mnou tiež.
Nemal žiadnu možnosť len ma nasledovať,alebo skončiť v kriminale.
Tak som letel v plnej sile dole kopcom za sidliskom,že som sa potkol a zaryl tvárou do hliny
-Do piče! Od nervov vyšlo zo mňa a za mňou sa ozýval Zorov smiech.
-Si okej Šišo?
Už som mal toho plne zuby a nemal som nervy.
-Zoro nepičuj a volaj spolubivajucej Nataše!Nech nás čaká pri Kaplnke za mestom!
Zas som vyštartoval do tmy a gangster sídliskový bežal za mnou.
Cítil som sa ako malé dieťa, keď sme podpaľovali senníky
a utekali pred miestnymi sedliakmi domov,ale teraz to bol beh za slobodu.
Bežali sme akoby nám zem horela po nohami.
Utajeny pribeh nočnej ulice z mesta Námestova na severe Karpat.
Ako sme bežali po poľnej ceste,preč od mesta tak brechot psov sa nestratil a išli nám po krku. Prešli sme smetisko,kde je smrad ako miestnych fabrikách a gangster začal chrapľavo hundrať:
- Už nevládzem,stoj Šišo do piče!
Sadol si do trávy,vytiahol ploskačku,odpil si a znovu sme bežali.
Po pár krokoch už šomral.
- Kde nás čerti ženu?!
Keď sme už dorazili ku kaplnke za mestom Namestovom,kde už čakal čierny žigulik
vyčerpaný gangster sa prežehnal a rýchlo sme naskákali do auta ako myši do skrýše. Konečne som sa cítil bezpečí.
Za volantom bola Nataša a vedľa nej Ružena,na sebe mali pracovnú odev Mahle
To je miestna fabrika,kde človeka idú zodrať za čertov peniaz.
-Dobré ráno chlapci! Dajte si pásy ideme do práce!
Gangster sa zvalil na zadne sedadlo a batoh s preklatým kufríkom si dal medzi nohy.Bol vyčerpaný,začal nadávať,že ho cele telo boli a ženy sa začali smiať.
Nataša zaradila jednotku a auto zarevalo akoby malo vybuchnúť,no nenaštartovalo.
Cez otvorené okno bolo znovu počuť brechot policajných psov a z lesa vystupovali svetla. Policajti nám už šlapali na päty. Nataša zas otočila kľúčom a nič, ticho ako pred búrkou.Opäť moje srdce začalo byť ako zvon na Silevestra.
Nezostáva nič iné, ako auto tlačiť.Bleskurýchlo sme vybehli z auta a začali sme tlačiť tu staru nevládnu kurvu.Žigulik zakašlal ako starý prepitý chlap a zvuk motora ožil,hneď reval akoby sme pílili dosky.Naskákali sme do tej truhli, buchli dverami a Nataša ako namydlený blesk šliapla na plyn.
Žiguli sa rozbehol a cez špinavé okno som sledoval ako smerujeme do Námestova.
Konečne preč od kapličky,zas sme ušli o vlások a naftový motor vŕčal do mesta.
Pred mestom nahmatkovo kontrolovali dopravny policajti auta.
Grázel zakričal na cele auto.
-Do Piče! To je zlý sen!….Policajt boli otravný ako osy.
Schovali sme hlavy za zadne sedadla a kočky sa v predu smiali.
Ak ma zastavia s tou to sockou tak to bude môj koniec.
Nataša pridala muziku na plné pecky a z reproduktorov chrčala skladba:
-So mnou nikdy nezostarneš…
Keby to niekto zažil tak by sa dosral.Oblial ma pot aj strach.
Zimomriavky mi behali po chrbte a gangster sa vrtel nervózne ako v čakárni na urologii.Nataśa so Ruženou sa smiali,keď prechádzali okolo policajtov a ešte im kývali.Nikto si nič nevšimol. Opakovane som vynoril tu hlavu z tých sračiek
a cez tu vrčiacu rakvu som sledoval moje mestečko Námestovo,tu na severe Karpat v koliske hôr.
Na ulici sa to hemžilo ako na mravenisku,niekto išiel do práce, niekto do školy
a niekto sa len tak túlal.Z bedni začala hrať skladba:
O Vidiečan..
Cez špinavé okno som videl samé známe tváre psíčkarov, študentov, dôchodcov,bezdomovcov a sedliakov.Ulice mesta sa plnili autami a robotnikmi.Murari tradične stali vedľa banky,videl som pekára ako nasadá do svojho plného vozidla.Smetiara, ktorý opileckým výrazom pozeral do koša,na svoje hnijúce živobytie.Autobusara s kávičkou,ktorý nasadá do svojej lode.
Kyvajuceho pána z boku na bok smerujuceho do policajnej stanici,aby bol v meste poriadok.Všetky dôležité práce pre spoločnosť a každú by som robil radšej ako pouličného hrobara. Aj ten smetiar sa má celkom dobre,cely deň sa vozi,stará sa o odpad a navyše končí vždy v rovnakú hodinu domov.Ako sme došli pred Činsku fabriku menom Panč tak gangster sídliskový už chrápal ako traktorista na poli a ženy sa chystali do prace.Boli šťastne, že si idu zarobiť deravý groš.
Keď babi zaparkovali svojho žigulika pred tym Osvienčinom
tak ma pobozkáli na líčko a nežným hlasom mi zašuškali:
-Daj pozor na náše autičko a kocúrika... A usmiali sa.
-Nebojte sa,keď prídete z prace tak bude ako anjelik.Baby sa začali smiať.
Zatrúbil som im z tej Ruskej mašiny a zapnúl som si autoradio.
Z bedni začala znieť panková hudba: Slobodna Europa:
Život je len jeden a na problémy preto jebem..
Hneď som mal lepšiu náladu pri punkovej hudbe,ktora chrčala zo starých reprakov.
Dupol som na plyn a oplechovaný Žigulik zašramotal
Iiel som na hotel Studničku pri Oravskej priehrade niečo prehryznuť.
Tešil som sa na raňajky ako mucha na čerstvé hovno. .
Poznal som tam kuchára Ivana, bural som s nim priečky,keď sme stavali nemocnicu.
Aj keď sa práci vyhýbal ako čert kríža vždy mal pri sebe pivo.
Ako som vychádzal na hlavnú cestu tak z diaľky som videl policajne auta so zapnutými majákmi.Opäť som mal hovno v gatiach a ich svetla smerovali oproti nam.Do piče to je zlý sen v duchu som si pomyslel a hneď som sa chcel otočiť.
Dúfal som, že nás nehľadajú.Buď pôjdem rovno a zožerú ma ako potravu alebo zabočím na poľnú cestu do kukurice, kde sa stratím ako smrad.
Zvuk húkačiek bolo počuť v celom mesto akoby naháňali masového vraha.
Cítil som vo vzduchu problémy, ale kašľal som nato.
Mal som svoje skratky, bol som dieťa ulíc.
Mojou povinnosťou bolo zdrhnúť a neriešiť pičoviny.
Z bední chrčala skladba od Duchoňa: Šiel, šiel. Nemôžem vzdať ten boj…
Rakvu som vytočil na poľnú cestu a ako traktorista som vletel do kukurice,
razil som si cestu ku Oravskej priehrade.
Tam žigulik utopím a bude svätý pokoj,nič iného ma nenapadlo.
Nik ma nezastaví pred slobodou, videl som len zelenú.
Zvuk policajnych siren sa stupňoval a presne kopíroval údery môjho splašeného srdca.Keby som sa jednoducho vzdal, nikdy by som si to neprestával vyčítať!
Sirény sa už sa ozývali aj z kukuričného poľa.Bol to útek pred basou.
Unavený Zoro s vyplazeným jazykom drichmal na zadnom sedadle ako zabitý
a sa váľal z boka na bok.Bal som sa ,že vypadne. .
Ako tank sme sa prehrýzli cez kukurične pole a namieril som si to k brehu cez lipovú alej.
Cestu cez par lemovali uškubane stromy s podanými hrdzavými listami.
Červená farba listia rozhádzaná po surovej zemi vyzerala ako rozliata krvava mláka.Snažil som sa zabudnúť na hrôzu,ktorá môže prísť.
Nakoniec sme dorazili ku brehu,zastavil som pri paneloch vedľa židovského cintorína a zvuky policajných sirén sa stratili.
Breh priehrady bol ľudoprázdny,nevľudný a ranný chlad pofukoval pod kožu.
Prišla jeseň a listy divokej révy už začínali zbierať červený nádych.
Bolo rano,krvave brieždenie a vrcholky hôr už dostali purpurový nádych.
Hladina Oravskej priehrady sa leskla ako ľadové zrkadlo.
Žiadny div,že v chladnej jeseni na Orave tu je ako po vymretí.
Ľudia v túto rannú dobu sedia doma pri raňajkách,aj keď v okolí bolo možné vidieť zaujímavé pamiatky: Napriklad židovský cintorín,nadherne prirodne scenerie hôr a kamenne kríže.Budovali ich kedysi prostý ľud,aby od seba zažehnal zlo.Breh Oravskej priehrady nás privítal svojou nevľúdnou tvárou.
Chladné nočne tiene ešte panovali v kraji a strony oktobrovom vánku škrípali
v diabolskom rytme,ktoré sa podobalo plaču.
Niet sa čo čudovať,že nik nie je pri priehrade, z ktorej bolo počuť čľupnúť rybu.Môžem tu staru kurvu menom žigulik pochovať.
Vedľa brehu ležali člny a vyletne lode.
Zazimované a vytiahnuté z vody ako mŕtvoly utopencov.
Cintorin tiež vyzeral strašidelne,všade sa tulala samota a
vedľa pomníka ležala páchnuca mŕtva ryba so žltými očami.
Vzduch bol čistý bez policajtov, rybárov a turistov až na ten smrad.
Už bol jediný problém vytiahnuť gangstra sídliskového z auta .
Spal ako zabitý a bol unavený ako najlacnejšia kurva v meste.
Otvoril som ploskačku a dal mu ju rýchlo popod nos.
Zamrmlal a švihol rukou akoby lapal muchy.
Chvíľu otvoril oči,pozeral akoby zjedol žabu a opäť zatvoril.
Znovu som mu dal ploskačku popod nos. Nech si fetne.
-Stavaj Zoro! …Zreval som
A nič,len niečo precedil cez zuby,zakrochkal ako prasa a spal ďalej.
Jediná možnosť, aby sa prebral bolo ho treba prefackať.
Cítil som sa ako doktor z hôr, ktorý dáva prvú pomoc.
Fľas z jednej strany a fľas z druhej strany.
- Gangster ako postrelení zajac vyskočil a buchnul sa o strechu.
Jeho hlava zadunela ako prázdny sud piva a tvar mu hrala všetkými farbami .
- Čo ti jebe Šišo?! Boha ti jeho naháňam …
Kyslo sa zatváril,ospalo sa pobzeral po okolí a z košele si oprášil popol z cigariet.
Podal som mu ploskačku a odpil si.
Zo vzdialeného lesa už bolo počuť hukot majákov.
-Dobré ráno Zoro, zober si batoh a ber veci,ktoré potrebuješ, ideme žigulik potopiť!
Gangster sídliskový sa na mňa jedovato pozrel akoby zjedol kyslé jablko a zapil octom
-Čo si kokot ?
Začal pŕskať slinami a a chrliť nadavky.
-Drž piču Zoro!,a ber si veci,idem auto potopiť!
Zvuky policajných áut ako alarm znovu bolo počuť hlasnejšie.
Gangster neochotné otvoril kufor a vytiahol z neho všetky cennosti :
Kušu, ploskačku, marsky a kufrík všetko dal do batohu a ja som zaradil neutral.
Vystúpil som z tej miešačky a tu starú rakvu sme zatlačili dolu brehom.
Auto za bublalo a stratilo sa pod hladinou ako Titanic a grázel sa prežehnal ako na pohrebe.
Zvuk policajnych siren sa stupňoval ako tep v mojich žilach.
Bežali sme okolo brehu Slovenskeho mora,kde je židovský cintorín a
mnoho starých stromov,ktoré si ešte pamätajú zástup smutiacich v čiernych šatách.
Zdalo sa,že tam ešte stoja a smerujú do večnosti.
Stromy s pokrútenými kmeňmi sa skláňali k hrobom a rôzne rastliny so zoschnutými listami pripomínali skôr jedovaté hady,namiesto kvetov.
Všetko bolo suché a na pokraji smrti.
Breh priehrady lemovali ošklbané stromy so zranenými vetvami, odkiaľ tiekla hustá miazga. Mala červenkastú farbu, čo mi pripomína znovu krv.
Keď sme bežali okolo brehu Oravskej priehrady a brodili cez rákosie.
Spomenul som si na detstvo,ako sme sa hrali na Herkulesov a predierali cez Oravsky prales.Utekali sme popri nábreží,ale dnes o slobodu .
Spoza krovia vedla hrdzaveho mola sa na brehu vlnila motorova loď ako hrdzava plechovka a na nej postaval na člne rybar Edo,stary alkač z mesta Námestova na severe Karpat.Edo bol miestny rybár a Oravsku priehradu poznal ako domáce akvárium.S Edom som sa neraz topil v starej krčme menom loď v pálenke a vždy mi podal ruku.Keď nás zbadal skoro mu oči z jamiek vypadli,bol prekvapený ako vyoraná myš asi sa divil aký sme zafúľaný.
-Šišo čo si sa dal na šport cez prekážky?!
Zafúčal som od zlosti a prehovoril:
-Nie, jeblo ma zo sanitky!...
Gangster sídliskový sa začal smiať a chytať za brucho.
Mne to nebolo smiešne a v žilách mi pulzoval adrenalín a strach,ktorý sa dal krájať.Nachádzal som sa v podivnom duševnom rozpoložení v sračkách,
aké nedokážem prirovnať k niečomu známemu.Basa by pre mňa znamenala smrť.
Cítil som sa ako stroskotanec,nechcel som skončiť v base medzi kriminálnikmi a potreboval som pomoc.Od zúfalstva a s očami v slzách som Edovi som dal sto eur do dlane a poprosil som ho:
-Starec ber nas preč z týchto hovien!
Edo skrčil peniaze,potiahol si z fajky,zbalil udice a vošiel do kajuty.
-Chlapi nasadajte!
Motorova loď vyzerala ako Titanik v močiari menom Oravská priehrada,
ktorá v čase dažďov je špinavá a smrdi splaškami.
Prúd vody a miestna kanalizácia v meste nestíha odvádzať hovna do čističky
tak všetky sa rozlievaju do Slovenskeho mora,kde turisti okrem pekneho zážitku si odnesú choroby.Vyšli sme na plavajuce molo vedľa ,ktoreho sa vlnil motorový hrdzavý čln.Nasadli sme na palubu a Edo z kajuty sa na nas usmial.
-Chlapi držte sa
Bolo počuť len zavirenie vody a vzdialky sme sledovali breh ako sa od neho odlepujeme.Keď stlačil plyn mal som pocit,že štartuje Titanic,a že to bude posledna plavba môjho života.Voda zabublala,motor zasyčal a krkolomne sme sa odlepili od brehu.Prehnita loď so šialencami sa plavila po Oravskom mori.
Až keď sme sa odplavali od brehu,trochu poľavili moje obavy,ale nezmizli celkom.
Ako sme doplavili do stredu priehrady tak Edo vypnul motor a z kajuty zakričal:
-Hej,chlapi tu ste v bezpečí,poďte dnu.
Gangster sídliskový mal problém prejsť cez dvere lebo mal brucho ako sud piva.
Oprášil som si bundu a vošli sme dovnútra,kde bolo cítiť pohodu,aj keď tam bol smrad. Interier mu zdobila veľka hrdzava skriňa,pod ňou veľký stôl a na ňom
dvojča, z ktorej znelo:
Načo pôjdem domov
Zábava v plnom prúde.Po žltých stenách viseli rybárske trofeje,obraz Lenina
a pod ním na červena lavičku zbita z dreva.
Hneď sme si sadli na komunistickú sedačku a nazrel som do poličky,
v ktorej mal šmalec,cibuľu a suchý chlieb.
Pozrel som hlbšie do skrinky a zazrel som tam kompót asi s rydzikmi.
Bol som hladný ako medveď po zime.
Vybral som si pochúťky a začal ich jesť,keď doma tak ako doma.
Edo vytiahol spod stola basu piva,fľašu rumu a rozlial do pohárov.
-Tak Zoro toto je kapitán Edo,zoznámte sa.
Gangster podal svoju špinavú ruku Edovi a začal mu vykať:
-Zdravím Vás ja som Zoro, Máte to tu pekne a utulne.
-Čo to povedal Šišo? Vysvetli mu to.
-Zoro nevykaj Edovi,nemá to rád.
Zoro sa ospravedlnil,nato,že to bol grazel mal nejaku slušnosť.
Kapitán Edo sa usmial a ako starý pirát si potiahol z fajky a začal rozprávať:
-Chlapci, keď som bol taký mladý ako vy tiež som robili kokotiny a vydýchol.
Pamätám si, keď v Námestove bolo zopár policajtov a nie ako dnes na každom rohu
Hemžia sa ako osy len do čoho pichnúť.Chapem tiež potrebuju z niečoho žiť.
Keď bol nejaký problém, kúpila sa bedna piva v krčme Kôň a všetko bolo vyrovnané.Ale dnes je doba kurva!
Potiahol z fajky a pokračoval smutnou rečou:
Aj keď bola vojna každý mal úctu k starším hoci na chleba nebolo.
Dnes ty mladý aj starého prejdú na ceste ako žabu a ujdú.Žiadna úcta.
Banda mladých kokotov, najebal by som im mojou protézou….
A zaklopal na drevenej nohe ako starý pirát už mu chýbal hak miesto ruky.
Začali sme sa smiať.
Zhlboka si potiahol z námorníckej fajky a vydýchol modro zelený dym.
-Mňa z Vás jebne Šišo, čo ste taký vystrašený?!
Kývol som rukou od zúfalstva.
-Zoro mal nejaký kšeft a akosi nám to nevyšlo.
-Vyjde druhý krát!!! …
Unavený Zoro sa zasmial zhnitými zubami a ja som sa zamračil.
Edo rozlial do decakov a podal do ruky.
-Tak chalani na zdravie.To je na nás.
-Nazdravie! A kopli sme do seba,
-A inak Šišo tie huby zo skrine, čo tlačíš do seba
su návnada na ryby,ale aj na dobrú náladu.
Ako to dopovedal tak som ich hneď išiel vyrihať cez palubu.
Istotne to boli Lisohlavky,ktore zbiera po oravskych grappach.
Vybehol som zo smradľavej kajuty na špic lode a fľas do priehrady.
Edove huby sa vlnili v zlatých lúčoch vychádzajúceho slnka a v trblietavej priehrade.Bolo mi zle a zároveň som sa cítil dobre.Vonku bolo krásne slnečno až nato,že som ryhal.Odvody povieval teplý ranny vanok a zlaté lúče slnka sa rozlievali po Slovenskom mori.
Vlny sa unavene prevalovali ako lenive tulene po výdatnom obede.
Plavili sme sa uprostred priehrady,ďaleko preč od problémov.
V strede priehrady bola nekonečna pohoda.Začinalo babie leto.
Milujem tie hory a ten božsky kľud
a v ňom dedinky,hory a jednoduchý ľud.
Krása Tatier,ktorá sa odráža na vodnej hladine,doslova brala dych.
Vyrčali ako nabrusene drahokami ako kvet medzi kvertmi.
Kontrasty boli úžasné!Hory ako diamnty a doliny ako komnaty lasky s prezračnymi riekami ako srdcia ľudí.Krásne Tatry ako šperk na hrudi.
Oravská priehrada sa trblietala v ligote zlatého slnka
a z dvojčaťa hrala do nálady pieseň Titanic.
Každy chlastal a sa zababaval.Fľaše štrngali a všetci sme sa zabávali.
Momentalne nikto nič nepotreboval a každý v ruke stiskal pohárik.
Na stožiari viala čierna piratska vlajka a
vo vzducho sa vznášala skvela atmosfera plná pohody a extázi.
Opitý Zoro vyliezol na špic lode,roztiahol ruky a začal s prefajčeným hlasom spievať:
My Heart Will Go On/ Moje srdce ďalej bude biť . .
Potom začal chrčať z bedni Rytmus. Všetko ma svoj koniec
Zoro kotkodákal a napodobňoval kohúta.
Zohol lakte,mával nimi zároveň mikal hlavou.
Po cirkuse hip hopu z radia zneli muzikanti: Fidlikanti muzikanti
a každy začal veselo skákať .
A gangster sídliskový momente jačal na plné hrdlo:
-Tri dni ma naháňali ešte ma nedostali!!!
-Zoro drž zobak!,lebo ťa začuju.
Nikomu nič nechýbalo a každy sa zabával.
Keď už zábava gradovala,z diaľky bolo vidno nejaký motorový čln,ktorý krúžil okolo brehu.Pozrel som sa lepšie a zazrel som: -Vodná polícia.-
Po chrbte mi prešla elektrina a skoro som zožral jazyk.
Policajti prehľadávali na druhej strane breh.
-Do piče! musíme ísť preč.
Kto nemá v hlave ma v pätách, pomyslel som si...
S poldecakom vruke chytil som Zora a ako psa vtiahol do tej stuchnutej kajuty,
kde Edo veselo jedol huby menom lysohlávky.
-Policajti su na brehu! Zvrieskol som.
Keď pozrel na mňa mal oči veľké ako koleso z traktora
a žiarili mu ako sviečky na cintoríne.
Cítil som sa ako Pirat niekde na Karabiku s ožratou posádkou a s hubovaným kapitanom.Z dvojčaťa hrala skladba od Duchoňa:
Mam ťa rad
Edo veselo žul huby a spieval si:
-Ano,ano mam ťa rad…Znovu som mrzuto zavrčal.
-Edo vesluj na druhy breh!!!
-Takto ste sa rozhodli šišo?
-Maš peniaze tak nepičuj a vesluj!!!
Edo položil šialene huby do skrine,nasadil si kovbojsky klobúk
-Tak Šišo dřžte sa!
Stlačil prudko plyn a nas poskladalo na zem ako tetris
aj Leninov obraz z Ukrajiny otočilo dole hlavou.
Všetko sa rozletelo a my sme sa váľali ako malé deti vo svojich hovnách na podlahe.Ako sme dorazili k brehu,na ktorom bola hrdzava tabuľa camping Slanica tak Edo sa začal nepríčetne smiať.
S ústami plnych hub sa predral nezrozumitelny hlas:
-Konečná chlapi!
Pozbierali sme sily a vyšli sme z tej kajuty opitým krokom.
Na móle som Eda poprosil,nech drží hubu.Vždy držal slovo ako pes chvost.
Podali sme si ruky a chvíľu sme ich pevne držali.
Potom si ma prudko potiahol,objal a s chrapľavým hlasom mi zašepkal:
-Šišo daj na seba pozor,máš ostré slová,ale dobré srdce!
A jednu radu ti dám srdcom sa riaď.
Pustil ma a ja som sa zvrtol na päte,
to jeho teplo rukách ma hrialo pri srdci až do dnes.
Odvtedy som ho už nevidel,že vraj zomrel na infarkt,
ale miestny rybári vraveli, že na otravu Lysohlávok...
Skontroloval som moje naramkove hodinky a na displeji bolo 7 hodín ráno.
Ožratý Zoro tackajúci s batohom už vyšiel z lode na mólo,
na ktorom bola stara tabuľa motor camping Slanica.
Vykročil som tackajucim krokom na schody,ktoré smerovali na zelený breh,
z ktorého sa ozývala metalová hudba Ramstein,asi tam je oslava pomyslel som si.
Bol príjemný slnečný deň,vzduch voňal starým lístím a prichodom zimy.
Ranné slnko,babie leto pálilo a priehrada sa ligotala ako diamant.
Ľahko ako pierko som si vykračoval po mole k brehu
opäť som bol šťastný,že som preč pred problémami.
Kým Zoro nezačal z brehu vrieskať a mávať rukami
-Šišo utekaj… Som z črepín slov počul.
Obzrel som za seba cez priehradu na druhu stranu
a policajný čln sa plavil k nám. Mráz a strach mi prebehol po chrbte.
-Ó do piče!..A zas som utekal ako bez duše.
Došlo mi,že sa nič neskončilo.Bola to hra ako na mačku a myš.
Keď som dobehol k brehu tak grazel ma čakal ako pes na svojho pána.
Na brehu bola nejaká oslava,lebo všade boli rozložene stany
a na zemi sa váľalo veľa špakov, pohárov a spiacich ožranov.
Vaľali sa ako prasatá v chlieve a ležali rozjebaný ako zelené husie hovna v tráve.Všetci mali kožené bundy s nápisom Oravské medvede,
boli to domáci motorkári, ale zrúbaný ako drevo len komare tancovali nad ich hlavami.Potichu sme sa vkradli medzi nich ako myši
a Zoro jednému ožranovi vyzliekol bundu a dal si ju na seba.
Z vybijanej koženky vytiahol okuliare a kľúče.
Vyzeral ako Terminator pri scene-Hastala Vista baby.
Sadol si na raketu menom Yamaha,nahodil čierne brýle a potichu zašepkal
-Šiso sadaj!
Keď otočil kľúčom a zavrčal na motorke tak aj stany podskočili.
Všetci sa hned prebrali zo sna a z opice.
Šliapol na plyn,gumy zadymili a my sme vyleteli ako šíp z toho bordelu.
-Kone moje hijé….
Mali sme vietor vo vlasoch a namierené do Námestova.
Ako sme vybehli na hlavnú cestu tak z motorcampu zareval zvuk motoriek ako hnev medveďov, ktorý nás šli zožrať.Gumy pískali a motorky vrčali ako na pretekoch.
Zapach spalenych gum a rev sa niesol nad parkoviskom v Moto Campe Slanica pri Oravskej preihrade na severe Karpat.
Prášili sme ako kovboji po hlavnej ceste a auta sme predbiehali ako kolky.
Tam kde šoferi šľapali na brzdu tam Zoro šliapol na plyn.
Mal som pocit ,že ta motorka sa rozpadne,leteli sme akoby sme boli na ihlách.
Gangster vždy vravel lepšie sa zabiť ako byť dolámaný kaskadér.
Šli sme proti všetkým rýchlo a zbesilo.Bol to závod o slobodu aj o život.
Oravske medvede na motorkách už nás dohaňali,ale grázel bol chladnokrvný.
V križovatke za mostom plnou rýchlosťou vletel pomedzi oprotiidúce auta
a motorkárov sme sa zbavili.Išli sme zbesilou rýchlosťou,ľahostajní k našim životom.Aj keď gumy pískali jeden motorkár Oravsky medveď sa nás držal ako kliešť.Sledoval nas ako stopovaci pes,
Zbesilá naháňačka.Leteli sme ako pilóty z druhej svetovej vojny, nemuseli sme to prežiť.Pri Jasenickom moste smerom do mesta Námestova gangster prudko odbočil a po niekoľkých 100 metrov sme zastavili. Zoro obratne vytiahol z batoha kušu a namieril smerom na križovatku.Ruky mal samu krv a triasol sa akoby cez neho prechádza elektrický prúd.Pohotovo som vytiahol z batohu ploskačku:
-Zoro otvor ústa!
Vlial som mu životabudič do gagora a hneď ho vyrovnalo.
Zo zákruty vyletel medveď na motorke a uberal sa oproti nám.
Grázel ako kovboj prižmúril oko a prask.
Zaznel výstrel a oceľový šíp vletel rovno do kolesa čiernej motorky.
Postrelená mašina smerovala do poľa a priamo vletela do senníka, z ktorého bolo vidno len kývajúce nohy.Bol to ako lov na medveďov.
Keď už nik nevychádzal z križovatky tak plachty sme nasmerovali do Námestova.
Zoro si dal na hlavu kuklu a mne dal čierne okuliare a motorkarsku šatku s lebkou,
aby nás nebolo spoznať.
Ako sme vyštartovali na hlavnú cestu,z križovatky vyletel ešte jeden medveď na motorke.
-Do piče!To je zlý sen!…. Skríkol Zoro.Lepil sa nás ako buzerant.
Keď sa ocitol medveď vedľa nás tak na grazla namieril zbraň a cez rachot motoriek kričal:
-Stoj do piče! Stoj Krista!
Stačilo stlačiť spúšť na zbrani,streliť a boli by sme mŕtvy ako prasata na bitunku.
Zastavili sme pri kaplnke Panne Marii a dali sme ruky hore.
Celý čas mieril na nás a reval akoby mu gule rezali.
-Daj kľúče sem, lebo ťa zajebem!
Ako sa priblížil ku nám tak Zoro zo zvyku sa prežehnal,obratne mu dal bombu do nosa
a pevne chytil hlaveň zbrane.
Spadli na zem a zbraň začala strieľať kade tade,bolo počuť svišťať náboje akoby hádzali petardy.Nejeden ostrý náboj prehvížďal cez moje ucho.
Bol to gladiátorský boj o slobodu ako mu Zoro vyrval kver,karta sa obrátila.
Grázel sa pozbieral zo zeme a namieril hlaveň na medveďa.
Chladno sa naňho pozeral ako nahnevaný hrobár na tvrdú zem.
Motorkar s koženkou na ktorej bo napis Oravske medvede pôsobil aj tak surovo
sa otočil tvárou k nemu, znehybnel a začal plakať.
Ako sa pozrel na gangstra Zora tak vystrieľal cely zasobnik do jeho motorky,
spravil z nej sýto.Prask,Prask,Prask,Prask…
Trvalo to len par sekund.Všetko stíchlo a vystreli sa ozyvali lesom.
Okrem spálenej siri bol vo vzduchu cítiť hnev,smrad hovien a strach.
Celý vystrašený som chytil grázla a ukľudnil som ho.
-Jeb naň takeho trhana!,ti za smrť nestoji!
Jeho oči boli chladné ako smrť.Videl som v jeho čiernych očiach nekonečnu temnotu.Motorkar s koženkou,na ktorej mal napis Oravske medvede sklonil hlavu ako pred popravou a plakal až mi ho bolo ľuto.
-Vyzleč sa a utekaj do lesa!
S hnevom v hlase zareval Zoro po motorkarovi a ten ako na povel sa dal do naha a bežal akoby mal vrtuľu v zadku.
Nahy Oravsky medveď zo strachu o život utekal do lesa akoby ho pustili z blazinca.
Vzduch bol čistý až na ten smrad fekalii, nik nás neprenasledoval.
Gangster sa prežehnal sa a vyštartovali sme do mesta Námestova.
-Šišo drž sa idem do kancelarie sa vyrovnať
-Ok
Stačil plyn ťažkou rukou a leteli sme do mesta na sidlisko ako na kridlach diabla.Z hlavnej cesty sme odbočili na poľnú cestu,okolo osobitne školy sme preleteli ku radovým garážam pod sidliskom Brehy
Ako Zoro vytočil raketu na cestu pod sídliskom bolo počuť hlasne trúbenie
Beeeeeenggggggggggg
Okolo nas preletela stara láda a grazel sídliskový len tak tak o chlp uhol zrážke.
-Kurva aj so šofermi! Zapičoval Zoro aj keď on vyletel na hlavnu.
Chlapik v starej Ruskej mašine s čiernou briatkou len neveriaci kýval hlavou.
Spoznal som ho,bol to šéf kriminalky.
Stary Brehar,ktorý vyrastal Big bitom a rockovou hudbou tiež si kerkoval ruky.
Skrížil nám cestu ako čierna mačka len sme preleteli na kopec,
ešte že nebol poriadkovy len z oddelení vrážd.
Keď sme dorazili ku garáži s veľkou dvojdverovou bránou, konečne mi padol kameň zo srdca.Konečne doma na sídlisku,živý a zdravý a par krokov od hniezda.
Stará garáž pod sidliskom Brehy nevyzerala ako kancelaria,ale ako zrúcanina.
Hrdzavá strecha,odlupnuta omietka a odhalene červene tehly
vyvolávajú dojem dlho hnisajucej rany.Od farby zlupane dvere a blato na zemi
charakterizovalo Zorovu kancelariu na okraji mesta...