Krajina duší

Anotace: Takmer dostala infarkt keď uvidela ako vojsko chrobákov, zaplavuje chodbu. Padali zo stien a zo stropu. Dopadali na podlahu a tam sa zvíjali v smrteľných kŕčoch.

Na začiatku príbehu, bola noc. Krásna, mesačná, noc. Noc, ktorá, prepojila životy, štyroch ľudí v boji z mocným nepriateľom. Bojovali o svoje duše. Bojovali v spánku. V pokojnom, nočnom, spánku. V spánku, ktorý vás unesie do iného sveta. Do sveta v ktorom neplatia zákony Zeme. Je to svet pustý a prázdny. Je to smutný svet. Každý, ale nedokáže, putovať, týmto svetom. Sú jedinci, ktorý sú iný. Musia tvrdo bojovať. Musia bojovať, pretože sú iný. A ten kto je iný na toho čakajú, nástrahy zla. Práve zlo ich potrebuje. Potrebuje ich schopnosť, byť iný.
Carla Andersonová bývalá kuchárka prišla s práce o deviatej večer, zaspala a vplula do sveta snov.
Danny Sanderson elektrikár, prišiel z nakupovania darčekov, pre svojho syna. Presne v 22:30 si ľahol do postele a zaspal.
Jane Davlinová, zdravotná sestra, prišla o 23:00 do svojho bytu, osprchovala sa a skočila do postele v ktorej, okamžite zaspala. Jack Boyl, zaspal pri televízore kde práve vysielali, film Osvietenie s Jackom Nicholsonom.
Carla Andersonová, stála pred starým, vysokým, domom v ktorom spievali, duše mŕtvych. Pred Carlov sa týčili dvere po ktorých, stekala, červená tekutina. Carla tušila že je to krv. Zvedavosť
ju prinútila priblížiť sa k dverám. Prudko ich otvorila. Obklopila ju hmla. Z hmly sa ako posol smrti, vynorila úzka kamenná cestička. Šedá hmla požierala svetlo. Až teraz sa Carla začala skutočne báť. Kde to som ? Pomyslela si. Otočila sa späť ku dverám, pohla starou hrdzavou kľučkou,
ale dvere sa neotvorili. Stáli tam ako pribité k zemi a vysmievali sa jej. Musela sa vnoriť do hmli. Žiadna iná cesta neexistovala a ona to vedela. Bojazlivo sa pohla vpred a predierala sa hmlou. Cítila sa stiesnene. Cítila silu hmli, ktorá jej vliezla do hlavy a rozprúdila jej fantáziu na plné obrátky. Nohy akoby nechceli ísť vpred. Ťahala ich za sebou ako vrecia plné kameňov. Najviac ju ale desilo to ticho. Ticho smútku, ticho smrti, ticho zla. Večné ticho. Stále šla vpred. Nemala na výber. Započula nejaký zvuk. Znelo to ako keby spadla veľká skriňa. V diaľke uvidela tunel z ktorého vyžarovalo červené svetlo. Toho svetla sa bála. Pripadalo jej rovnako desivé ako smrť. Šla za svetlom poháňaná neznámou silou. Svetlo stále viac a viac presvitalo cez hmlu. To tajomné svetlo jej zasvietilo do očí ako lúč skazy. Z diaľky sa ozval démonický výkrik. To je peklo. Pomyslela si. Prišla k bráne tunela. Bola to brána vytvorená s kostí a ľudských lebiek. Cítila ich pohľad na svojej, potom zmáčanej, koži. Vstúpila do tunela. Neustále jej to krvavo červené svetlo, svietilo do očí. Svetlo odrazu zhaslo. Obklopila ju tma. Tma záhrobia. Tma mŕtvych. Niečo ju chytilo za nohu. Cítila bolesť v ľave