Vim*

Anotace: Krátka poviedka od jedného barového pultu v meste času.

Sbírka: Chronos

Temne cesty času prelínajú sa v v križovatkách mesta Chronos. Uličkami sa potulujú čierne mačky s planúcimi očami hľadajúce duše v prúde časov, Cestovatelia z rôznych dôb a časov sa stretávajú v nočných baroch, a popíjajú pri hádkach o to či je mocnejšia vznešená pradávna mágia a či nove vynálezy osvietených. V uličkách tohto mesta odohrávajú sa príbehy stoviek duši ktoré len čakajú na to až ich niekto vysloví a ony zostali nezabudnuteľné a tým pádom obyvateľmi mesta času na vždy.

*****************
Temný vesmír v ňom mnoho planét, a na tých planétach mnoho miest, a v tých mestách mnoho veži, a v niektorých tých vežiach sídlia mágovia, niektorý lepši a niektorý horši, takí mágovia majú vo svojich ,magických vežiach množstvo prapodivných veci, talizmany elixíry a iné, i ta najmenej nápadná vec môže byť zaujímavá, Napríklad taká mala zápalková škatuľka, je to naozaj len zápalková škatuľka? Nesídli v nej démon ohňa ktorý sa nešťastnou náhodou len v nej ocitol, nie je v nej kúzlo na zničenie celého vesmíru ktoré tam paranoidný kúzelník schoval aby ho nikto nenašiel, čo keby sme sa do nej skúsili pozrieť. Budeme môcť ešte niekedy povedať niekomu že čo sme videli, jedného dna to niektorý vyskúšajú. Niektorí nezbedný učeníci čo nevedia čo zo sebou, zlodeji, rarachovia čo chcú spraviť čo najviac neporiadku a zápalková škatuľka je pre nich je moc uprataná, Jeden taký rarach sa prepletá v tieňoch uličiek aj pravé teraz, ale nie, je to len malý človek, žeby trpaslík ale kdeže na trpaslíka je moc malo hrdý, ani správnu bradu nemá, ale pozrime ho, ono to ma ryšavú šticu, nebude to gnóm, malý podliezavý zlodejíček, kto vie ako sa vola. Môže sa volať čo ja viem, Hefestus, alebo Poseidon, a čo tak nebudeme mu hovoriť Vim. Vim pekne meno pre gnóma, v hnedej potrhanej pláštenke sa prediera jasným mesiacom osvetlenou nocou, schováva sa poza rohy, z ťažká dýcha, pomaly prichádza k cieli, dnes večer bol zas u kančej hlavy a zas ho všetci považovali za dieťa, nikto si ho nevšímal, ale dozvedel sa cene informácie, vo veži dnes nikto nie je, a i keď je to veža nie moc mocného mága ešte stále tam môžu byť nejaké cennosti. Dobehol už k veži, prečo jej hovoria veža ? Však je sotva výšia ako mestské domy, a krivá, na prvý pohľad je to stavba mága, to by normálne asi pohromade nedržalo. Mág vetra, hlupák, Vim pomaly vylieza po odkvapovej ríne a vlieza do okna. Do miestnosti svieti mesačne svetlo, ale aj tak je tu toho svetla malo, a v komôrkach a temných zákutiach veže asi ani žiadne, Vim sa pomaly plíži po veži a sliedi po celostiach, vie že môžu byť okúzlené a že jediný dotyk ho môže premeniť v žabu alebo ovcu, alebo ešte horšie v človeka, ale tak či tak určite ich dobre predá. Pomaly sa prešmátral až k krbu a krbovej rímse, a nahmatal na nej, škatuľku, zahrkal s ňou. Zápalky! Nebolo by od veci si posvietiť. Otvoril škatuľku zobral Sirku a škrtol.