FF CM - Troubles....

Anotace: Fanfiction na Myšlienky vraha - čo spraví Reid, keď ho pošlú do terénu ?

"Ty..ty žartuješ, však? " Spencer pozrel na Rossiho a čakal, že sa začne smiať. Ibaže starší agent zostal vážny. Všetci zostali vážni.

"Nie...to nemôžete myslieť vážne!" zalapal po dychu Reid a pohľadom hľadal pomoc u Morgana. U JJ. U Emily. U Garciovej. Ibaže sa jej nedočkal.

"Dnes si zbalíš veci a zajtra odídeš," povedal Hotchner s bezvýraznou tvárou," to je moje posledné povedané slovo...Rozumel si?"

--------------------------------------------------------------------------------




"No tak, Reid, nie je to až také hrozné..."poznamenal Morgan. Keď sa nad tým tak zamyslel, celá situácia sa mu zdala neuveriteľne smiešna. "Budeš si môcť vybrať predmet..."

"Možno...keby si nechal párdňové strnisko, uverili by, že je študent..."pridal sa do diskusie Rossi, a keď uvidel Spencerov výraz, musel sa uškrnúť.

"Veľmi smiešne, " zamrmlal Reid a zazeral na nich vražedným pohľadom," ale prečo práve ja?!"

"Lebo ty jediný máš akademický titul a IQ 187," povedala JJ, "budeš najdôveryhodnejší..."

"Vybavím ti kávu zadarmo na celý mesiac," zamiešal sa do rozhovoru Hotchner. On vedel, ako na neho.

"A prečo nie na stálo?" opýtal sa Morgan.

"Lebo pri Reidovej konzumácií kofeínových nápojov by FBI neprežila ani dva mesiace..."odôvodnil svoje rozhodnutie Hotchner a uškrnul sa.

"Ešte chcem príplatok." Reid si urazene skrížil ruky na hrudi a oprel sa, urazene hľadiac na svojich kolegov. Mal chuť im niečo spraviť.

Mal byť agentom v utajení. Na dobu neurčitú. Kdesi v zapadnutom meste štátu Maine. To by mu ešte neprekážalo. Ale on mal byť profesor na strednej škole. TO mu vadilo.A navyše - nikto sa s ním o tom nerozprával. Proste ráno prišiel do prácu, áno, všimol si, že na neho čudne pokukujú, ale to ešte nie je dôvod na paniku, nie? Ale potom Hotch zvolal poradu. Aoni s tým naňho proste vybehli. Mal chuť im niečo spraviť.

"Nepovieš nám nejakú múdrosť o Maine?" doberal si ho Morgan.

"Žije tam 0,5 percenta černochov," odvetil mu Spencer sucho, " najväčšie jazerá sú Moosehead Lake a Richardson Lake, prezývka Mainu je štát borovíc, najvyšší bod je 1606 metrov, prostredie Mainu si do svojich kníh často vyberá Stephen King a..."

"Fajn, zatváram Google," zasmial sa Morgan," ber to pozitívne, pretty boy, počul som, že je tam krásna príroda. A pamätaj na kávu zadarmo."

"Zabijem ťa." Spencer mal chuť niečo po ňom hodiť.




Za posledý mesiac zomreli na strednej škole v mestečku neďaleko Caribou traja študenti. Všetci na predávkovanie drogami. Ale problém bol v tom, že to boli vsetko vzorní študenti, deti, ktoré sa nikdy nedostávali do problémov. A práve preto tam poslali Reida. Ako učiteľ by nemal prístup len k študentom, ale zároveň i k ostatným profesorom na škole. A to by pre nich bola výhoda.

Ibaže on s tým veľmi spokojný nebol. Maine patril k najsevernejším štátom Ameriky. Pravda, až po Aljaške. A mal len 1 328 361 obyvateľov. Spencer chcel zostať vo Washington DC. Vo svojom byte. Chcel pracovať vo svojej kóji. Nechcel učiť nejakú nevzdelanú, obmedzenú a pribrzdenú bandu deciek na strednej škole. Vlastne...to, že by boli nechápaví nebol pravý problém. To by mu až tak nevadilo. Jeho trápilo niečo celkom iné.

Sú to teenageri.

Decká vo veku, keď on už dávno zmaturoval a bol na univerzite.

Boli v rovnakom veku, ako jeho spolužiaci, ktorí ho v škole šikanovali.

A Spencer si bol istý, že mu z toho zostala trauma. A on nemal chuť to skúšať.

"Spencer?"

Preglgol a pozrel na JJ, ktorá ho oslovila.

"Áno?"

"Si v pohode?" opýtala sa ustarostene.

Skvelé. Oni ho pošlú do Mainu a teraz sa ho ešte pýta, či nie je v pohode. Prečo sú naňho všetci taký zlý?!

"Hej," odpovedal , ale slová venoval skôr stolu, na ktorý uprene hľadel," idem sa pobaliť."

Vstal, vyšiel z miestnosti a nevenoval im ani jeden pohľad.