XoXo

Anotace: V zivote Ali neexistuje slovo ako kamaratstvo,az kym do triedy nepriradia zvlastnu ale oblubenu Luciu,ktora s nou nadviaze kamaratstvo...

-Alžebeta,babeta uhni ty retatrdovaná .... nevidíš kade chodíš,pozor s takým mozgom by človek čakal,že sa naučíš aspom chodiť.A zabudol som z kníh sa to nedá,čo nejako ti neprichádza nič na jazyk,na toto ťa učebnice nepripravili,že.....

-Buď radšej ticho,ty debil.Máš so mnou nejaký problém....

-Hej,len to že si,inak nič....

Alžbeta Vanerry,už len to meno hovorí za všetko.Predurčená na to byť terčom detskej zaostalosti či pubertálneho prebytku hormónov spolužiakov.Stačí byť iní,a o príjemné detstvo máte postarané.Určite si už na ten pocit dobre zvykla,pretože sa nič nemení od nástupu do prvej triedy,všetko je rovnaké už celých 9 rokov,aj po prechode na gymnázium.Všade stretla rovnakých debilov.

Naštastie Ali to vnímala trochu inač,pretože ono to vlastne aj inač bolo.Jej hlboké zelenomodré oči tak vytŕčali pomedzi tupými ksichtami väčšiny,každému muselo byť hneď jasné,že nejde o žiadnu biflošku,ako to mnohý tvrdili.Keď prechádzala triedou jej jemne karamelové vlasy nádherne odrážali slnečné lúče,a nejden chalan by sa otočil..keby....

to nebolo považované za prejav menejcennosti,alebo niečoho podobného.Nepatrná odlišnosť stačila na to aby pre ňu bolo nájsť si kamrátov problémom.Počúvala rovnakú hudbu,chodila rovnako oblečená,nosila rovnaké tenisky ako ostatný tak v čom bol problém?

Vlastne v ničom,len niektorý to tak vnímali,ale všetko sa zmenilo k lepšiemu,keď zabehnutú triedu osviežila nová žiačka Lucia.Všetci ju hneď prijali za svoju,lenže nebola z tých ktorí by sa dlho ostali ohrievať na výslní vlastnej slávy,a začala skúmať aj ľudí z opačnej strany triedy...

-Ahoj,Alžebeta.Teda ak ťa tak môžem volať,nechceš si ku mne prisadnúť.

-No,radšej nie....

-Aha,dobre ja len...

-Jejda,ja som to doplietla,jasné,že si rada prisadnem,ja si nemám moc z čoho vyberať,len ma prosím radšej nevolaj Alžebta.Neznášam to,pripomína mi to slovo babeta.Veď vieš už si to iste počula.

-Chápem,aj ja som nerada počúvala,Lucka kde si si nechala bublinky.Čudujem sa,že tu nato ešte nikto neprišiel,ľudia ma tu berú úplne ináč.Máte v triede taký skvelý kolektív,nevieš si predstaviť tie opice od nás....heh

-Podľa mňa to tu nie je lepšie,skoro nikto sa so mnou nerozpráva,a všetci ma považujú za divnú.Stále nerozumiem tomu prečo.

-Keď som sem prišla prvý krát tiež si sa mi zdala nejaká zvláštna...

-Tak dik,načo si ku mne sadáš keď si mysliš,že som divná.Aby si im mohla vytrepať,že som ešte s nikým nechodila,alebo podobnú debilinu,neboj sa nič také ti nepoviem...

-nie,nie ty ma nechápeš.Zdalo sa mi to len na začiatku,ale to asi len preto,že si tu sedela taká sama,preto som si k tebe prisadla,aby som ťa lepšie spoznala.Nikdy som nemala dobré kamarátky,a na tebe niečo je.

-U,to som zase prepískla.Prepáč,len mi prišlo divné,že niekto tak obľúbený chce byť kamarátka s niekým ako ja.

-Jasné,že chcem.Teda ak chceš aj ty?Nie je na tebe vôbec nič divné,alebo zlé...len ostatní ťa nechápu.Tak čo máme ďaľšiu hodinu?