Speváčka

21.12.2021

Čo jej príde do ruky, z toho je mikrofón. Spieva. Občas si sadne za Petrine klávesy, sprevádza sa obojručne, ako to vidí od tatina. V podkroví si dáva zvesiť tatinovu gitaru. Je to taká obyčajná, používa ju na učenie po telefóne. Na kvalitné a drahé doma môže iba pod dohľadom. Žasnem nad jej repertoárom. Neviem, čo na to učiteľky v materskej škôlke. Do septembra iste pribudnú aj ďalšie. Len aké.

Spustí:

V našej obči všetči pijú,

iba Ďujo nie, každému ž náš vvta v hjave,

čo mu aši je. Veď je taký ako my,

ždjavý, močný, jakomý,

pječo ša len od náš

takto dištančuje?

Diš-tan-čuje

Tak šme mu na opjátku

pichji vidjy do žadku.

Odvtedy je v našej obči

všetko v pojiadku.

Alebo:

Život nie je pjomenáda

vie byť tpký vie byť žlý

život nie je pjomenáda

to ši nemyšji

špadli mi do mjáky

Pekné tepjáky

kvajitný výjobok

ž umejej hmoty

maj šom ich vejmi jád

boji mi akuját

aj do špojočnošti

aj do joboty

a tejaš do mjáky

špadji tie tepjáky

a pjáve v nedeju

keď čakám hoští

pjídu k nám ž dediny

pjíbužní ženini

muším ich pjivítať ach

v tjenííííjkach

Spieva precítene.

***

Vzťahy s Petrou sa vyvíjajú dobrým smerom. Petra jej občas číta, pustí ju už aj do svojej izby. Berie si ju na kolená, teda väčšinou sa jej na ne nasáčkuje sama Haňa. Ukazuje jej sáčky s korálkami, predvádza, ako sa lepia. Včera mala Petra jeden z horších dní a s nevôľou sa pozerala, ako Haňa v jej izbe řádí. Z guličkového dezodorantu si robí mikrofón, vlezie jej do postele, zakryje sa a hrá sa na chorú. Vyberá knižky z poličky, predáva ich. V okamihu, keď vyberie z jednej záložku a povie- moja žájoška, Petra vyštartuje po kolenách, snaží sa vytrhnúť jej ju z ruky a kričí – to je moja! Haňa ju nechce pustiť a vyplieska ju s ňou po ruke. Petra sa rozkričí: „Hana! Toto si nedovoľuj! Vieš, ako ma to bolí?!“ zlostne odpochoduje ku skrini, oprie sa o ňu a zúrivo mlčí.

„Peti, to ťa naozaj tak bolelo? Veď je to papier. Požičaj mi, Hanka, vyskúšam to.“ Udieram celou silou, nebolí. Udriem malú: „Bolí ťa to?“

„Nebojí. Čo je Peťke?“

„Ona je taká citlivá. A urazená. Vieš, to je ťažké. Ona nie je ani dieťa, ani žena.“

To som nemusela, viem. Haňa tomu nerozumie, ťala som do Petry. Monka sa zachovala správne. Vysvetlila malej, že takto sa konflikty neriešia. Treba sa o tom porozprávať a nie biť. Len neviem, či aj deti v škôlke budú mať rovnaký názor.