Recept na výchovu

10.4.2022

„Ešte píšeš?“ pýta sa zať Mišo.

„Píšem.“

„Aj o nás?“

„Hlavne o vás,“ smejem sa. „Ale nie. Aktuálne mám rozpísané zbierky Mamoviny a Haňa. Babka s Haňou sú hlavnými postavami na striedačku.“

„Prečo nám to nedávaš čítať? Kedysi si mi občas niečo poslala.“

„Iba na vyžiadanie. Dávno si neprejavil záujem.“

„Daj niečo! O čom si písala naposledy?“

Prerozprávam Biť, či nebiť. Mišo ako obvykle, otočí všetko na smiech: „To bol dobrý postreh! Dostala bitku na „dva“! Nabudúce musím dopočítať do troch.“

Keď odídem, počujem dozvuky.

„Ako by to riešila tvoja mama?“ pýta sa Mišo Monky.

„Mama by ju psychicky týrala polhodinovou prednáškou.“

Ešte si zabudla dodať, že by som jej povedala, ako ma sklamala. Lenže v troch rokoch som vám to nehovorila. Najskôr tak na druhom stupni základky. Bolo to účinnejšie ako facka. Ale či to neublížilo vašej psychike viac... čo ja viem.