Dnešok je ten deň! 1. kapitola - Zdržanie

Dnešok je ten deň! 1. kapitola - Zdržanie

Spočiatku šlo všetko podľa plánu. Za prvý deň, čo odišli zo samoty, prešli Harry so Shanom presne tú časť, akú chceli. Cez noc však začalo sypať sneh, takže ďalší deň mali čo robiť, aby splnili plán. Podarilo sa to, ale za cenu, že išli takmer bez prestávky, a paradoxne aj vďaka snehu, kvôli ktorému bola aj za zlých svetelných podmienok stále určitá viditeľnosť a ktorý im umožnil pokračovať nejakú tú hodinu aj po zotmení. No potom si už kone museli naozaj oddýchnuť. Avšak chlapi nemali šťastie nájsť potok, pri ktorom by rozložili svoj tábor, dokonca ani mláky, možno boli už zamrznuté a pod snehom ich vidieť nebolo, ale aspoň našli celkom dobré miesto v závetrí. Tam rozložili svoj malý tábor.

Keďže navôkol už bola niekoľkopalcová vrstva snehu, inú potravu ako seno, ktoré bolo predvídavo uložené v krytom voze, kone večer nemali. Na ovos si budú musieť počkať až do chvíle, kým sa ho ich majiteľom podarí niekde zohnať. Lepšie povedané, ak im ho niekto bude takto na začiatku zimy vôbec ochotný predať. Shane sa o svojho Kinga aj dva ťažné kone s láskou postaral. Vo vedre, ktoré umiestnil ku ohňu, im opakovane prihrieval vodu, aby mali čo piť. Kobyla vyzerala nespokojne. Aj keď bola najedená a smäd už nemala, stále okolo seba kopala, zlostne fŕkala, šibala sa chvostom, ako keby okolo nej bolo mračno múch. Chýbalo jej žriebä. Shane si pomyslel, že to asi nebude pokojná noc a nemýlil sa. Zo dvakrát sa pokúsila odtrhnúť a ujsť, pričom vyplašila aj ostatné kone. Jej materinský pud ju nútil vrátiť sa k mláďaťu. No Harry ju vždy nakoniec upokojil a znova si mohli chlapi ľahnúť spať. Každým ďalším dňom už bola pokojnejšia. Pomaly sa zmierovala s tým, že svoje mladé tak skoro neuvidí.

Cesta sa však komplikovala. Neúprosné sneženie ich spomaľovalo. Cestou do Taile sa snažili predať čo najviac z nákladu a nakupovať veci zo zoznamu. Išlo to celkom dobre, keďže za tým účelom navštívili dva pravidelné týždňové trhy, čo mali cestou. Na niektoré museli čakať v blízkom mestečku či ranči aj dva dni. Boli to posledné trhy sezóny, veľa nakupujúcich a predávajúcich už neprišlo. Z toho dôvodu boli nákupné ceny vyššie a predajné zase nižšie. Ľudia dopredávali posledné zvyšky svojej úrody, ktorej mali nazvyš. No o soľ bol, našťastie, celkom dobrý záujem. Akonáhle sa ľudia dozvedeli, že prišli obchodníci so soľou, zhŕkla sa pri nich značná časť obyvateľstva. Ale kupovali len v malých množstvách. Nepríjemné bolo, že predajcovia nemali váhy. Takže museli zažívať občasné hádky so svojimi zákazníkmi, ktorí sa snažili využiť situáciu vo svoj prospech. Harry si povedal, že to takto nejde a budú si musieť nejaké bezpodmienečne zohnať. Nebol typický obchodník, nervózni ľudia mu liezli na nervy. No učil sa.

Večer boli z toho handrkovania sa takí unavení, že už ani nechceli ísť medzi ľudí. Našli si nejakú farmu, kde sa ubytovali a ustajnili kone za soľ. Harry bol vďačný za to, že soľ mala cenu zlata, ale bol si vedomý, že kvôli nej možno budú ľudia schopní aj zabíjať. Preto on a Shane na striedačku radšej zostali spať vo voze. Jednu noc jeden, druhú noc druhý. To plánovali robiť až pokým neminú väčšinu svojho nákladu. Na počudovanie to medzi nimi tentoraz fungovalo veľmi dobre. Harry sa naozaj zmenil. Bral Shana ako partnera a nie ako nerozumné decko. Bez slov si rozumeli aj predtým, ale teraz ani raz nenašli dôvod na vážnu hádku a obaja sa tomu tešili. Všetko nasvedčovalo, že limit vrátiť sa domov do troch týždňov stihnú. No veľmi sa mýlili.

Akonáhle po dvanástich dňoch dorazili do Taile s tým, že len naložia Bena a jeho rodinu a vydajú sa naspäť, pochopili, že nastal problém. Dom a vyhňa, v ktorej býval kováč Ben síce stáli, ale boli vyrabované. Jeho osadenstvo nikde. Jediné, čo tam zostalo, boli tie najťažšie kováčske nástroje a trocha rudy. Keď nakladali zvyšky po supoch, ako zlodejov nazval Harry, na voz, tak ich pri tom pristihla zvedavá suseda, ktorá si z bývalého majetku kováča hádam zobrala najviac, čo, samozrejme, nemohla cudzincom priznať. S úsmevom im zvestovala, že si po Bena prišli Roccovi muži a jeho rodina niekam zmizla. Kam, to už nevedela, ale Harry to tušil.

Keďže mu bola žena vrcholne nesympatická, tak sa radšej vybral inou cestou, ako mali ísť. Jeho intuícia ho zase raz nesklamala. Tušil, že tetuška bude o nich svojho chlebodarcu informovať. Už v ďalšom mestečku ich predbehla skupinka troch jazdcov, ktorí si ich podozrivo premeriavali. Harry so Shanom mali veľké kožušinové kapucne na svojich kožených kabátoch a boli už dosť zarastení. Obaja jedného z mužov poznali, ale ten ich, našťastie, nie. V mestečku sa tvárili, že sú len obyčajní kupci. Predávali svoj majetok a naoko sa snažili predať aj nákovu, aby to vyzeralo, že im ide iba o získanie peňazí z toho, čo ukradli vo vyhni. Cenu však dali schválne tak vysoko, že ju nik nekúpil. Trojica sa pred večerom rozhodla otočiť kone a vrátila sa k pánovi.

Harry si vydýchol, keď videl, ako otáčajú kone. Vedel, že do Taile sa vrátiť len tak nemôžu. Keďže mal zo svojich pochôdzok po krajine mapu pevne zapísanú do pamäte, tak vedel, že obchádzka ku farme Jozefa Pawlovského bude trvať dva, a možno v tomto počasí aj tri ďalšie dni. Ale nedalo sa nič robiť, ak nechcel Benových nepriateľov zaviesť na miesto, kde mohla byť jeho rodina. Dal priateľovi sľub, že ich vyhľadá a že sa o nich postará. Takže im neostávalo nič iné, len skúsiť pohľadať jeho blízkych na mieste, o ktorom sa pred pár mesiacmi rozprávali, a dúfať, že ich tam nájdu všetkých živých a zdravých.

XXX

Slnko, ktoré občas presvitalo pomedzi mraky, naznačovalo, že sa ešte nechystá zapadať, keď prišli Harry a Shane do poslednej osady pred cieľom svojej cesty. Deň, počas ktorého nesnežilo, znamenal príjemnú zmenu. Ani tuhý mráz až tak neprekážal. Po zamrznutom snehu sa išlo o niečo lepšie aj koňom, ktorí sa tak hlboko nezabárali, ale aj tak bol najvyšší čas nájsť stolára a urobiť z voza sane. Večne pod váhou nákladu zapadnutý voz už nevládali ťahať. Až práve tu býval vychýrený stolár, ktorý to bol schopný urobiť. Práca podľa neho mala trvať tri dni. Navyše mal na tom začať pracovať až na ďalší deň. To sú spolu štyri. Minimálne.

„To nemyslíš vážne!“ vykríkol rozčúlený Shane. „Čo mu na tom bude tak dlho trvať? Však kolesá a náklad mu sami zložíme a on vyrobí nejaké dlhšie lyže, ktoré pribije na nejakú konštrukciu. Sám by som to urobil, keby som mal potrebné drevo!“

„Snažil som sa ho presvedčiť, ale vraj musí ešte dokončiť nejakú súrnu zákazku. My prídeme na rad až po nej,“ bránil ho Harry. „Spomínal nejaké ohýbanie nad parou, vraj to chce čas. Aj vysušiť to treba, aby zostali dosky v tom tvare.“

Shane sarkasticky poznamenal: „Len aby z toho nebol celý týždeň!“

            Bol nervózny, na ceste už boli celé dva týždne, na cestu naspäť bolo treba rátať minimálne osem dní, aj to len prípade, ak by sa im darilo ísť podobným tempom, ako pri ceste sem, čo bolo aj so saňami neisté. Hlboký sneh vyčerpá kone, je potrebné myslieť na to, že im treba robiť prestávky. Nechceli a nemohli ich uštvať. Od koní záviselo, či dostanú nakúpený tovar na samotu, a teda prežijú zimu. Skôr to videl na desať dní, a to by už teraz znamenalo, že svoj sľub prísť do dvoch-troch týždňov, ako Darji sľúbil, nestihnú.

            „Radšej nech to urobí poriadne. Potrebujeme, aby to vydržalo cestu naspäť.“

            „Mal si mu dať viac soli!“ zahundral nespokojný mladík.

            „Až tak veľa nám z nej nezostalo. Nemohol som dať všetko. Aj tak chcel viac, ako by si zaslúžil,“ povedal rovnako neistou dohodou rozladený Harry. „Treba rátať, že cestou späť možno tiež budeme chcieť u niekoho prespať, pôjdu s nami deti. Vonku je dosť veľká zima. Nemôžu byť celý čas len v stanoch.“

            „Dobre, dobre, to chápem. Máš pravdu,“ povedal Shane zmierlivo. „No jedno by som chcel vedieť. Čo urobíme, keď Benovu rodinu u toho farmára nenájdeme? Budeme ich hľadať niekde inde? Nemali sme ísť rovno do Sladkého sna a dostať ho odtiaľ, ak ešte žije? Nebolo by to rozumnejšie?“

            Harry sa zachmúril. Nechcel ani len na sekundu prijať myšlienku, že by Ben už nebol na svete. „Žije! Musí žiť! Nehovor tak!“

            „Možno mu ide o život a my tu len strácame čas,“ bránil svoj názor Shane.

„Prosím ťa, upokoj sa. Nemôžeme ísť proti dvom tuctom jeho ozbrojených mužov len tak bez plánu. To by pre nás a ani pre neho nemuselo skončiť dobre. Na to treba ísť s rozumom. Musíme získať posily a to nebude lacné.“

            Shane nespokojne zakrútil hlavou. Netušil, kde a ako chce strýko zháňať ďalších ľudí, ale rýchlo prišiel na to, prečo odkladá celé dve vrecia soli. Bolo jej evidentne viac ako na pár ubytovaní. ´Asi pre nich, ´pomyslel si. Zrazu sa mu to zdalo celkom rozumné.

            „Kde ich chceš najať? U Pawlovského?“

            „Presne. Ten je vychýrený tým, že má dobrú ochranu majetku. Každý muž u neho je ozbrojený a vie strieľať. Dúfam, že niekto z nich bude ochotný pre nás riskovať. Je po jesenných prácach, možno si budú chcieť privyrobiť.“

            „Tak to dúfame dvaja,“ poznamenal Shane, ktorý uvažoval nad tým, koľko ďalšieho drahocenného času by im zabralo hľadať chlapov ochotných ísť s nimi do akcie niekde inde. Okolie Taile patrilo nekompromisnému a zhýralému Roccovi, ťažko by tam našli niekoho dôveryhodného. Ľudia si svojho pána poznali a báli sa ho ako čerta. Museli by ísť hľadať niekde ďalej. Niekde, kde by jeho povesť až tak nepoznali, alebo by odmena dokázala prevýšiť ich strach.

            Večer v priestrannej stodole jedného z miestnych farmárov sa Shanovi nedarilo zaspať. Zase musel myslieť na Darju. Myšlienky na ňu ho vlastne sprevádzali celý čas. Sám si za to nadával, ako sa mu votrela do kože, baba jedna. Uvažoval nad tým, čo asi robí, či ešte majú čo jesť, podľa Harryho mali zásoby tak na mesiac, ak sa trocha traja uskromnia. Vedel aj to, že Darja pozná miesta, kde sú umiestnené pasce. Sám Harry jej ich ukázal, ktorý v tom čase len tajne dúfal, že tam zostane a nemýlil sa. O prísun čerstvého mäsa by malo byť postarané. Ona je šikovná, ovláda veľa vecí, vie prežiť v divočine, ale vždy sa môže niečo stať. Niečo, čo zaskočí aj chlapa. Nieto ešte ženy, pričom jedna z nich je po chorobe zoslabnutá a druhá vysoko tehotná.

Shane tiež uvažoval nad tým, či už ľutuje, nadáva na nich, že tam na taký dlhý čas uviazla. Možno si to hneď po ich odchode rozmyslela. Veril jej však, že keď dala slovo postarať sa o Niu, tak tam zostane a nevyberie sa sama za svojou láskou, za ktorou ju podľa jej slov ťahalo a Shana to bolelo. Nedokázal ju presvedčiť o svojej láske, kým bol s ňou, takto na diaľku sa to určite nezmení.

On bol tu, v tejto dedine, Dajra viac ako sto míľ od neho. On už nervózny, že to nestíhajú. Ona pravdepodobne stále pokojná. Ešte ich nemá prečo veľmi vyzerať, ale od zajtrajška možno už začne a každým ďalším dňom sa to bude zhoršovať. Už teraz mal strach pozrieť sa do jej vyčítavých očí. Ale musel sa na tú chvíľu pripraviť. Za každého počasia ju odprevadí do civilizácie, keď bude chcieť. Aspoň uvidí toho, pre ktorého ho tak veľmi chcela opustiť.

Len pri pomyslení na toho muža Shane hrozne žiarlil. Tak veľmi, že keby ho stretol, určite by sa o ňu pobil, aby jej ukázal, kto je väčší chlap. Bolo to celé veľmi hypotetické. Predpokladal, že ho nakoniec ani nestretne. Darja sa nechá odprevadiť do prvého mesta a pošle ho preč. Navyše si vôbec nebol istý, či by takéto správanie pomohlo posunúť jazýček váh na jeho stranu, keby to Darja videla. Možno by si to u nej ešte viac pokazil.

            Aj Harry myslel na Niu a na to, že budú mať meškanie, ktoré ju určite zarmúti, hoci je to od prírody statočná žena. Bola naučená postaviť sa prekážkam čelom. Navonok bola hrdá, nebojácna, takú si ju aj často predstavoval, ale poznal ju. Vo vnútri bola veľmi citlivá, túžila po ochrane, po opore. Teraz jej určite chýbali. Dobre si uvedomoval aj to, že ich nechal na veľmi odľahlom mieste v čase, kedy sa väčšina ľudí sťahovala do dedín, do tepla, do bezpečia. Navyše on nechal Niu v požehnanom stave v kraji, kde aj líšky dávajú dobrú noc. Teraz sa mu to už nezdalo veľmi zodpovedné a každý deň si za to nadával. Neustále si musel pripomínať svoje dôvody.

Mrzelo ho aj to, že jej nevie odkázať, že sa zdržia. Určite sa o neho bude báť. Ale sľub bol sľub, musel sa ho pokúsiť splniť. Ona by to chápala, keby vedela, čo sa deje. Veľmi chcel zachrániť aspoň Benovu rodinu. Nia ešte nemala mať termín pôrodu a bola v dobrých rukách. Nech už bola Darja akokoľvek zvláštna, tak jedno bolo isté, vedela prežiť v divočine už ako dieťa. Rokmi tuláckeho života sa v tom mohla iba zdokonaliť. Harry jej plne dôveroval. Nechal im zbrane, náboje, luky, šípy, všetko, čím sa mohli ubrániť voči prírode i prípadne zatúlanému človeku. Preto bol o niečo pokojnejší ako jeho synovec. Nemal pocit, že by im malo ísť bezprostredne o život na rozdiel od Benovej rodiny a jeho priateľa z detstva. Toto bolo treba vyriešiť v prvom rade. A čím skôr!

Obaja muži mysleli na svoje lásky, ktoré nechali tak ďaleko od ľudí, v mieste vysnívanej osady. Svorne dúfali, že sa o seba, Harryho ešte nenarodené dieťa a Remyho, asi desaťročného najdúcha, postarajú a nič zlé sa im nestane.

Autor Veronika Valent, 24.04.2021
Přečteno 25x
Tipy 0
ikonkaKomentáře (0)
ikonkaDoporučit (0x)

Komentáře
© 2004 - 2021 liter.cz v1.4.12 | Facebook, Twitter