Sex, Molynium, Rocknroll časť 8.

Koncertná časť skončila tesne po desiatej presne podľa programu a v klube začala rocková afterpárty. V útrobách VIP zóny, kde mal prístup len určitý okruh ľudí, vošla Alex do šatne a hneď vytiahla z malej barovej chladničky fľašu rumu, z ktorej sa výdatne napila. Ako sme na tom? S fľašou v ruke prišla ku pohovke v strede šatne, na ktorej ležalo puzdro z basgitary, rozopla zips a ihneď skontrolovala jeho obsah.
Hovorí sa, že negatívne naladený človek vidí pohár poloprázdny a optimista poloplný. Alex ho videla poloplné, ale od optimistického vnímania to malo ďaleko, naň potrebovala, vidieť puzdro prázdne.
Puzdro nervózne zavrela, vyskočila zadkom na mäkké operadlo, zaklonila hlavu a znova si dopriala dvojitý dúšok rumu. Smerom od dverí, ku ktorým bola otočená chrbtom, započula, ako tlmená hudba z klubu na okamih zosilnela a vzápätí opäť znížila intenzitu. Podľa všetkého mohla očakávať o malú chvíľu návštevu.
A skutočne. Ponad plece zaregistrovala, že dvere otvoril Filip so svojím typicky neodmysliteľným klobúkom na hlave a pohárom whisky s ľadom v ruke. „Dnes parádna šou.“ Prišiel odzadu k Alex a naznačil prípitok.
„Šou dobrá, ale predali sme zatiaľ iba polovicu, tento klub nám prestáva stíhať.“
„Ešte je málo hodín, do rána všetko predáme a čo nepredáme, to..“
„Nie.“ Otočila sa na Filipa s vážnym pohľadom a priložila mu prst na ústa. „Musíme všetko predať.“
Filip sa zadíval do ľadových Alexiných očí a videl, že potrebuje premostiť tému, preto jej položil na hlavu svoj klobúk.
„Už som ti povedal, aká si v klobúku neodolateľná?ׅ“
„Vážne ideš na mňa skúšať romantické reči?“ Alex prižmúrila oči.
„Žiadna romantika, ale kritika.“
„Kritika?“
„Áno, kritika, lebo niečo k tomu chýba.“ Filip si zamyslene pošúchal bradu. „Jeden detail.“
„Povedz mi aký?“ Alex zvedavo pritiahla hlavu k Filipovi.
„Podrž a hneď ti ukážem.“ Podal jej do ruky pohár, z ktorého išiel príjemný chlad a chytil ju za boky.
„Dokedy mám držať? Cítim sa bezbranne.“ Naznačila Alex, že má obe ruky vyšachované. Namiesto odpovede zacítila na krku navlhčené pery, mapujúce citlivé zóny. Išli na istotu a vedeli presne, v ktorých miestach zanechať jemné uhryznutie, čo ocenila slastným povzdychnutím.
Rozkoš sa stupňovala, keď jej pod tričkom začali krúžiť bludné končeky prstov a zatiaľ čo ľavá ruka putovala smerom hore, pravá zľahka klesala až čiernym šortkám. Postupne zdolala gombík aj zips, aby mohla zajsť pod nohavičky. Nechávala sa dráždiť a pocit bezbrannosti brala v tom momente, ako plus.
Po opakujúcom sa intenzívnom zastonaní, nadvihla Alex zadok, čo Filip okamžite využil a šortky s nohavičkami skončili na zemi.
„Ešte stále riešime klobúk?“
„Samozrejme.“ Šepol a klobúk si dočasne nasadil na svoju hlavu, kým z Alex nestiahol aj tričko. Len čo dopadlo na zem, chytil ju za stehná a otočil o stoosemdesiat stupňov, tak aby k nemu sedela tvárou. So spokojným úsmevom jej teraz mohol klobúk opäť nasadiť na rozstrapatené vlasy. „Hovorím v klobúku si neodolateľná."
„Len tie podkolienky to špatia, že.“ Alex sa sarkasticky zaškerila.
Filip prešiel pohľadom od Alexiných očí, cez pevné prsia, štíhly pás, potetované stehná až ku podkolienkam a namiesto odpovede sa zmohol len na vzrušený povzdych.
Pohár si zobral späť, zvyšný obsah do seba otočil a potom ho hodil do steny. Rinčanie skla o zem sa Alex zrejme páčilo, lebo ona urobila to isté s fľašou rumu. Konečne mala uvoľnené ruky, čo hneď využila a Filipa pritiahla k sebe. Ten si ju prehol cez operadlo a postupne jej prechádzal jazykom od krku cez prsia čoraz nižšie. Podľa zrýchleného dychu a vzrušených stonov sa utvrdil, že smeruje do správnych partií, no aj cez to mu prichytila hlavu. Pochopil, čo sa mu tým snaží naznačiť.
Vytiahol ju opäť do polohy, že si hľadeli do očí a začal do nej vnikať. Vtedy mu nohy obopla okolo pasu a túžobný pohľad postupne zmenila na slastný.

* * * * *
Džony v ten večer Martina už viac nestretol, podľa všetkého si len prišiel ukoristiť svoju dávku šťastia v tabletke a šiel po svojom. To ho až tak nepálilo, ako tabletka schovaná vo vrecku. Nevedel čo si o tom myslieť. Vrátil sa snáď jeho starý známy späť do mesta? Alebo nakoniec ani nejde o látku, ktorú má na mysli?
Párty pokračovala a divokosť z názvu klubu dokonale opisovala celkovú atmosféru. Hlavne keď sa z repro sústavy ozvala Nirvana so svojou peckou Smells like teen spirit, mal človek na okamih pocit, akoby sa ocitol v pôvodnom klipe. Dav do seba narážal, sem tam niekto preplával všetkým ponad hlavy a dokonca bolo vidno poskakujúceho chlapíka s činelom v rukách. Chýbali už len mažoretky a školník.
Možno práve atmosféra a energia pulzujúca vo vzduchu strhla Džonyho natoľko, že namiesto ďalšieho piva zvolil rum. Jeho účinky sa prejavili relatívne rýchlo, otupením zmyslov a tiež chuťou na ďalšieho panáka.
Všetko okolo seba začínal registrovať spomalene a vo farebných zábleskoch si všímal ako dianie graduje. Niektorí návštevníci klubu postupne strácali zábrany. Dvojica dievčat tancovala na stole, mladý rozvášnený párik v tmavom rohu vyzeral, že si to každú chvíľu rozdá a ako bonus videl niekoho vychádzať z toaliet iba v trenkách, ale za to obutého. Niektorí to pre zmenu už mali za sebou a pár ich videl spať v lavicových boxoch pod schodiskom.
Pre silnejúci smäd išiel Džony navštíviť opäť bar, kde prekvapivo našiel jedno miesto na sedenie. Posadil sa a objednal si svetlú jedenástku. Čoraz otupenejším zrakom preskúmal priestory za barom, či neuvidí Pepeho, ale márne. Okrem troch mladých žien v čiernych outfitoch, z toho dve mohli byť ešte študentky, tam nevidel nikoho.
„Whisky s ľadom poprosím.“
Zaznelo z ľavej strany a keď sa Džony otočil, zistil, že vedľa neho sedí približne dvadsaťpäť ročný chlapík v klobúku.
„Bubeník z Efernity?“ neisto sa spýtal.
„Áno, dúfam, že sa ti koncert páčil.“
„Bomba, už som dlho nezažil takú šou. A hlavne nie na klubovej úrovni.“ Džony ukázal vztýčený palec.
„Alex odvádza kus práce. Niekedy mám na ňu nervy, ale viem, že bez nej by kapela nešľapala.“
„Kto?“ Nechápavo pozrel Džony.
„Alex, naša basáčka. Tvár anjela a duša diabla.“
„O tom je presne rock'n'roll, no nie?“ zatváril sa, ako keby povedal najväčšiu múdrosť sveta a na jeden raz vypil skoro polovicu piva.
„Dáš si nejaký drink na účet Efernity?“ spýtal sa mladík v klobúku skôr ako do seba otočil drink.
Džony súhlasil a pristál pred ním rum. Vedel, že mu na druhý deň nebude dvakrát najlepšie, ale už rozbehol ruletu, ktorá sa nedala zastaviť. Nadvihli poháre, strelili do seba celý obsah a objednali ďalšiu rundu.
„Ináč ja som Filip.“ nastavil ruku bubeník v klobúku.
„Teší ma, ja som Džony.“
Filip zostal ticho pozerať. Akoby niečo spracovával. Akoby premýšľal čo povedať.
„Džony? Ten legendárny Džony?“ Filip si napravil klobúk na hlave?
„Neviem či legendárny. Mal som pár lepších sezón, povyhrávali sa tituly a ocenenia za najlepšieho brankára sezóny, ale neviem či by som sa nazval práve legendárnym.“ na Džonym bolo počuť čoraz horšiu artikuláciu no napriek tomu otočil do seba ďalší rum.
„Aké tituly? Aké ocenenia?“ Filip pokrčil obočie a mávol obsluhe na ďalšie kolo.
„Bavíme sa predsa o hokejbale, nie?“
Filip sa nahol k Džonymu bližšie. „Mám na mysli Molynium a obchody s ním.“