Sex, Molynium, Rocknroll časť 9.

„Vidím, že ťa naša ponuka zaujala.“ Slová, ktoré zazneli z reproduktoru smartfónu, rezonovali Džonyho hlavou, ako ozvena .
Oprel si čelo o kuchynskú linku, ešte raz pozrel na rozmazané telefónne číslo na ruke a potom zavrel oči. Záblesk ho pomedzi chýbajúce spomienky preniesol opäť do klubu U divokého psa. Späť do situácie z predošlej noci, kedy s bubeníkom kapely Efernity klopil do seba jeden rum za druhým. Pri predstave drinku jantárovej farby stekajúcom po sklenenej stene pohára, musel bojovať s menšou nevoľnosťou, ktorú úspešne potlačil.
Bubeník v klobúku vytiahol z krabičky jednu cigaretu, v prstoch ju párkrát pretočil, vložil medzi pery a škrtol kovovým zapaľovačom zdobeným lebkou. „Prezraď mi, ako urobiť veľký obchod?“ pokrčil obočie a pomedzi zuby vyfúkol hustý dym.
„Ja predám všetko.“ po chvíli ticha vyšlo z Džonyho, sledujúceho prázdny pohár, ktorých už mal za sebou pomerne dosť.
„Ako to myslíš, že všetko?“
„Všetko. Keď využijem kreativitu, tak všetko.“ Džony nemotorne mávol rukou a zahľadel sa za bar, akoby striehol na okamih, kedy bude môcť objednať ďalší drink.
„Keby som mal na ruke veľký balík, vedel by si ho posunúť ďalej?“ Slová zazneli dostatočne rázne, aby prehlušili hudbu a dostatočne ticho aby ich nepočul nikto naokolo.
Džony mykol plecami, čo pôsobilo ako neurčité gesto. Nedal sa z neho vyčítať ani súhlas, ani nesúhlas, možno malé zaváhanie.
„To je Filip z Efernity!!“ zaznel silný preafektovaný výkrik, ktorý Filipovu pozornosť preniesol z Džonyho za svoj chrbát.
Zbadal čiernovlásku v károvanej košeli, zapnutej tak, aby odhaľovala dekolt. So širokým úsmevom pristúpila k Filipovi, pričom v ruke držala telefón. Bolo jasné, čo bude nasledovať. Selfie, selfie, ďalšia selfie.
„Autogram, môžem dostať autogram?“
„Prepáč, ale nemám čím, nerozdávam autogramy často.“ Filip zostal neznámou fanúšičkou zaskočený.
Tá sa pohotovo prehla cez barový pult a o chvíľu držala v ruke pero.
„Kam to teda bude?“ čakal, že nájde nejaký pokrčený papierik z peňaženky, alebo krabičku cigariet, ale rozhodne nie, že odtiahne goliere na košeli a ponúkne miesto na dekolte. Zaujímavé miesto na prvý podpis v kariére, kam asi tak bude dávať jubilejný stý, alebo tisíci?
Mladá fanúšička ani po autograme nemala dosť, chytila Filipa za ruku a začala ho ťahať zo stoličky. „Poď, musím si dať drink s mojou partiou. Všetci boli unesení z vášho predstavenia.“
Užívajúc si svojich pätnásť minút slávy sa ešte na moment zastavil pri Džonym a niečo mu načarbal na ruku. „Ak sa už dnes nestretneme a mal by si záujem nám pomôcť s nejakým obchodom, tu ma zastihneš.“ Potom nasledovalo krkolomné podanie rúk, zrejme išlo o štýl, ktorý používala moderná generácia rockerov a s pripraveným perom v ruke zmizol v dave.
Džony pozrel na načarbané telefónne číslo, ktoré ho v tom momente absolútne nezaujímalo a tak len nadvihol ruku smerom ku baru.
„Ďalší rum?“ zahlásila barmanka, ktorá už siahala po fľaši.
„Nie, akosi ma smädí, jedno pivo poprosím.“
Koniec záblesku a pokračovalo opäť okno. Džony otvoril oči a rozšírené zreničky mu pristáli na popísanej ruke. Džony Filipovi číslo nedával, ako vie, kto volá?
„Ako si vedel, že volám ja?“
„Zistil som si číslo, pre istotu, že by si sa neozval.“
„Okej, tak som zavolal, môžeš si ho rovno vymazať a dávam na známosť, že nemám záujem o žiadnu ponuku.“
„Škoda ide o..“
Filip ani nestihol dokončiť vetu a Džony zrušil hovor. Debil, idiot a kretén boli tie najmiernejšie výrazy, aké použil na svoju adresu. Nevedel, či je viac sklamaný, alebo naštvaný, ako si ľahko pustil ústa na špacír.
Po návrate do spálne, nervózne odkopol krátke nohavice pohodené na zemi a vzápätí hodil telefón celou silou na posteľ, odkiaľ sa odrazil na zem.
Kurz posteľ nabral rovnako aj Džony, akurát vynechal odraz a zostal zakotvený na matraci.
Rum už nechcem ani vidieť. Zahľadený do stropu sa zaprisahal v myšlienkach.

* * * * *
Blížil sa čas obeda a kým ostatní servírovali na stôl víkendové menu, Alex ešte len dorazila domov z nočnej akcie. Zhodila zo seba oblečenie nasiaknuté kombináciou potu, cigaretového dymu a porozlievaného alkoholu, aby mohla putovať rovno do kúpeľne, kde si dopriala dlhú sprchu, pričom v myšlienkach začala rekapitulovať priebeh afterpárty.
Hneď v úvode porcia rozkoše na operadle gauča v šatni, potom si doslova užívala početný dav ľudí, pulzujúci v rytme trieštivých gitár, v ktorom splynula skokom z pódia. S pribúdajúcou hladinou alkoholu v krvi prišlo druhé kolo, tentoraz však priamo na gauči a nie na jeho operadle. Skvelá akcia v štýle Sex, drogy, rock'n'roll. Teda až na jednu malú čiernu škvrnu a to keď na chvíľu zadriemala a po prebudení zbadala Filipa, ako z jej puzdra na basgitaru vyťahuje bielu pilulku a necháva ju zmiznúť pod jazykom. To, že išlo o tovar určený na predaj bola jedna vec. Väčšie vrásky Alex v tej chvíli robilo, že podľa všetkého ten večer nešlo o prvú tabletku a keď sa Filip rozbehol, nevedel kedy prestať Keď sa odtrhol z reťaze, ťahal aj dvojtýždňové šnúry.
Vymasírovaná horúcou sprchou vyšla z kúpeľne zabalená v uteráku, zobrala puzdro na basgitaru, v spálni ho položila na zem a otvorila. Krvou podliatymi očami skontrolovala kôpku pobalených tabletiek a vyhrabala spomedzi nich textilnú kapsičku na zips. Keď ju otvorila, celý jej obsah vysypala do púzdra a začala rátať.
Približne tritisíc eur uložila do kôpky a vložila ju do tajnej skrýše v stavanej skrini kde už podobnú o niečo väčšiu kôpku mala. Pohľadom premerala obsah puzdra a potom opäť bankovky v skrýši.
„Ďalší koncert o dva týždne.“ Alex nahnevane precedila pomedzi zuby. „To nestíham!“
Prudko vstala a mala chuť do niečoho udrieť. Nakoniec amok rozdýchala a prešla do poloprázdnej miestnosti s parketovou podlahou. Obraz pohodený na zemi prekročila a šla až ku stene, kde zastával miesto čiernobiely hyperrealistický portrét.
„Čas hrá proti nám, ale niečo vymyslíme."