Koniec pekných snov

Anotace: Navštívte domovskú stránku projektu na: http://darkfantasy.pro-forums.com/ a pomôžte nám z jeho dopísaním. Krátka ukážka úvodnej časti:

Zauelb bol povestný otrokár, lupič i obchodník v jednej osobe. Jeho karavana sa práve šinula mestskými uličkami, tak úzkymi a špinavými, že sa poriadne nedalo vidieť kam vlastne mieri. Ľudia pred ňou ustupovali a kliali keď ich ostatní zrážali k zemi. Všetci tohto muža poznali. Všetci sa ho báli. Všetci vedeli čo robí, čím sa živí. Ale on si velebil na vysokej nohe a žil snáď ešte prepichovejšie ako sám kráľ, ktorý sa ho samozrejme taktiež bál, lenže si to nechcel priznať. Zauelb ale cestoval kade-tade po svete a tak sa nikde nezdržal príliš dlho. Väčšina zemí mala odvážnejších panovníkov a tí si z neho nič nerobili, pretože ani on sa tam neodvážil vystrájať tak ako tu. Keď bol v inom kráľovste, kniežatstve, provincii, či cisárstve, vyriadil len to čo bolo vážne treba a potom zasa odišiel sem, kde bol jeho domov, a kde bol kráľ príliš zbabelý na to, aby sa ho dotkol. Zauelb už totiž mal svoju povesť, bohatstvo i družinu oddaných posluhovačov. Keď sa teraz šinul davmi, ľudia ustupovali, tíchli a vystrašene na neho hľadeli. Zauelb sa usmieval od ucha k uchu. Takúto neohrozenú publicitu mal vždy rád. Koč v ktorom sa viezol sa zrazu prudko zastavil a kone akoby vykríkli námahou s akou museli brzdiť. Kočovníkovi sa ziežili vlasy na hlave a s otvorenými ústami hľadel kamsi dopredu, kam cez okno Zauelbovho luxusného vozu nebolo vidieť. Podráždene vystúpil von. Priamo doprostred cesty sa vozu postavilo akési dievča.

Nevedel čo tu robí, ale vyzerala trochu zmätene a rodinu nikde nevidel. Rozhodol sa, že si doplní zbierku...
Ľudia pred ním ustupovali, keď si šinul cestu radom. Chytil ju za ruku a odviedol mierne stranou.

Sedeli v jeho prepychovom kočiari a mierili do jeho sídla.
Koč sa zrazu zastavil. Muž sa nepekne zaškeril a zdalo sa, že už žiadnu odpoveď nepotrebuje. Dnu odrazu vrazil asi tucet jeho kumpánov a vyvliekli vzpierajúcu sa a jačiacu dievku von.

Mauriel sa zo všetkých síl snažila týmto mužom vytrhnúť, ale nešlo to. Boli silný a ich ruky ju tuho zvierali. Zaviedli ju kamsi až na koniec veľkej skupiny kočov, koní, vozov a klietok a vhodili ju dnu. Potom zavreli a zamkli dvere. Ocitla sa v akejsi veľkej drevenej miestnosti, snáď súbor viacerých, navzájom poprepájaných bední. Všade bola úplna tma.

Keď si jej oči aspoň ako tak privikli na tmu, ktorá tu vládla, zistila, že sa nachádza skutočne v pevnosti z mohutných drevených bedieň. To ju neprekvapilo. Čo jej ale spôsobilo istý šok bola skutočnosť, že v podivnej „miestnosti“ nebola ani zďaleka sama.

Bolo tu plno ľudí. Tlačili sa v týchto debnách a cítiť tu bolo hrozný smrad od kadečoho. Zvratkov, výkalov...
Ľudia boli rôznych vekových kategórii, pohlavia a snáď i pôvodu, i keď teraz vyzerali všetci rovnako: zúbožene, otrhane a špinavo.

Viac info na: http://darkfantasy.pro-forums.com/. Pomôžte nám !