Cesta ohňom - 12. Kapitola: Odpovede

Anotace: Prečo vlastne chcú Šedé Hávy tak veľmi Iliadorovu palicu? Kto je v skutočnosti tajomný Galedus? Niekedy odpovede vyvolajú len ďalšie otázky

12. Odpovede

Galedus zúril. Jeho skvostné plány, ktoré mu v predchádzajúcich dňoch perfektne vychádzali, stroskotali. Ten idiot Rywen sa postavil jeho vôli. Za to bude pykať, veľmi bolestivo. A jeho priatelia s nimi. Keď sa mu podarí aj jeho plán a on získa nezmiernu moc, zrovná so zemou aj ten prekliaty prales. Búrlivé myšlienky mu bolestivo vírili v hlave plnej chaosu. Zhlboka sa nadýchol a ukľudnil sa. Ešte nie je všetko stratené. Príde sem. Príde sem, pretože je to nenapraviteľná naivka a bude chcieť oslobodiť zajatých čarodejov a zastaviť ma. Vtedy ho prinúti vydať mu Iliadorovu palicu. S ňou konečne uskutoční svoj cieľ.

Celé mesiace sa pripravoval na to. Odkedy sa stal veliteľom najmocnejšej čarodejníckej organizácie v Meste Pokladov, ba v celých Západných kráľovstvách, spriadal svoj geniálny plán na získanie moci. Absolútnej moci, ktorá mu dožičí nesmrteľnosť a božskú silu. Najprv presvedčil Radu, aby dostali viac právomocí. Konfiškovali čarodejné predmety a vzácne suroviny a vďaka nim a tajným obchodom sa rozrastali. Od Rady dostávali Šedé Hávy viac a viac voľnosti a privilégii. Potom rozprášil Koncil Správcov a jediní, kto zostal vládnuť mestu, bol on a jeho gilda. Len ostatní to ešte odmietajú pochopiť. Šľachtici, majstri obchodných cechov a predstavení cirkví sa nehodlajú len tak podvoliť. Tvrdohlaví tupci. Však ich to ešte prejde. Zostávalo tu ešte niekoľko čarodejov, ktorí unikali jeho patrolám, no nebude trvať dlho a chytí a uväzní aj ich. Potom už nikto nebude mať právo používať mágiu, len oni. A potom sa rozšíria aj za hranice mesta, do všetkých kútov kráľovstiev a samotný Cisár im padne ku kolenám. Žiadny hlúpy vladári a tyrani. Len jednotná vláda, pod vedením najmúdrejších – mágov.

Potom, čo za trest poslal svojich troch čarodejov do Thaladunu, aby odtiaľ priviedli Iliadorovu palicu, sa utvrdil v tom, že získanie palice nebude také ľahké. Našťastie sa dozvedel drobnosť, ktorá mu náramne hrala do kariet. Dozvedel sa totiť od mníchov zo Sovej pevnosti, po čom tam Rywen pátral. Aká zhoda náhod. Jediná osoba, tá ktorá so sebou nosí Iliadorov amulet, može vstúpiť do jeho hrobky a bez ujmy z nej aj vyjsť. U Rywena však plán ustal na mŕtvom bode. Sklamal ho a podcenil moc Thladunských druidov. To už sa viackrát nestane.

Z myšlienok ho vytrhol až príchod jeho najvernejšieho mága, elfa Erliama. Spomenul si, že práve on navrhol, aby poslal Rywena po Iliadorovu palicu.

„Pane,“ to slovo vyslovil so skrytou neúprimnosťou, čoho si však Galedus nevšímal, „priniesol som správy ohľadom toho zradcu Rosaxa.“

„Podarilo sa vám ho chytiť?“ dopredu poznal odpoveď, ale aj tak si to chcel vypočuť.

„Nie, unikol nám. Ale zistil som, kde sa skrýva.“

Aj Galedus to vedel. Moc ho to však netrápilo. Tak či tak, mal od neho pokoj a mohol sa ďalej venovať svojim cieľom.

„Ukryl sa v Thaladune“ odpovedal po chvíľke elf, nie si celkom istý tým, čo znamená mlčanie svojho majstra.

„Dúfam, že v tom prekliatom hvozde dlho neprežije,“ odvetil mu Galedus. Nerád spomínal na tých druidov, ktorí sa mu postavili do cesty. Na to fiasko, keď ich les vyhnal. Našťastie mal vo svojich rukách ešte niekoľko tromfov. Rozhodol sa pokračovať vo svojich plánoch zatiaľ bez Iliadorovej palice. Vydal teda rozkazy a sám sa začal chystať na ďalšiu etapu.

Rywen prišiel za súmraku v spoločnosti Viziry, Arvien. Dargona, Va’haela a Tavua v podobe obrovskej čiernej mačky, ku vchodu jednej jaskyni. Druid sa otočil a úctivo sa poklonil k obrovskej mačkovitej šelme, ktorá ich doviedla k jaskyni, kde podľa faminiky prebýval ten, ktorý by im mal pomôcť poraziť Šedé Hávy. Atramentovo čierna šelma s bielymi pruhmi a obrazcami mu na oplátku spokojne zavrčala a potom sa jedným mohutným skokom vytratila v hustom lese. Rywen už si zvykol na divy prírody, ale stále ho ohurovali. Bez väčších rečí vošli dovnútra jaskyne. Keď prešli krátkou chodbou a vstúpili do väčšej časti, uvítalo ich príjemné mäkké svetlo oranžovej farby a tenké štekanie. Rywen ihneď ucítil mágiu a neprekvapovalo ho, keď nikde nedokázal nájsť žiadny určitý zdroj. Akoby svetlo žiarilo odvšadiaľ. Keď si ich oči privykli, uvidel poleflí čarodej najprv opustenú jaskyňu len s jedným stolom a poličkou s knihami. Uvidel taktiež ďalšiu chodbu, vedúcu hlbšie pod skalu.

Čo ho však zaujalo najviac, bolo stvorenie, ktoré vydávalo ten štekot. Bolo ním šteňa psa, ale malo na rozdiel od svojich príbuzných tri hlavy a sýto čiernu farbu a z ich očí planul oranžový plamienok. Všetky neprestajne vrčali a štekali na návštevníkov a trhali reťaze, ktorými bol pripútaní o jednu špicatú skalu. I keď sa zdalo, že ich každú chvíľu bizarný pes pretrhne, reťaze pevne držali a Rywen z nich cítil vychádzať magickú auru. Dargon prikročil k šteňaťu a zvedavo si ho prehliadal. Vztiahol k zúrivým, ale chutným šťeňacím hlavám ruku, aby si ho oňuchalo. Naraz utíchli a zvedavo oňuchávali hraničiarovu dlaň. Plamene v očiach im pohasli a zmenili sa na slabé rubínové plamienky. Usúdili, že je Dargon neškodný, pretože sa mu hneď ponúkli a on ich začal hladkať po hlávkach. Jedna cez druhú sa tisli hlavy k rukám, aby aj oni mohli byť pohladkané.

„Zdá sa, že ťa majú radi. To sa stáva len vzácne, väčšinou by každého roztrhali na počkanie,“ ozval sa hlas prichádzajúci z bočnej jaskyne. Do skromnej jaskynnej izby vstúpil čarodej v rúchu farby purpuru a s šedým cestovným plášťom. Svetlo dopadalo na jeho mladú tvár, v ktorej sa však zračili veľké vedomosti a skúsenosti. Bol len o niečo starší ako Rywen, hoci mágovia dokázali svoj pravý vek ľahko skryť. Tvár mu pokrývala upravený plnofúz a vlasy mal nakrátko ostrihané.

„Je celkom milí, ako sa volá?“ spýtala sa Vizira, ktorá si so záujmom prezerala trojhlavé stvorenie.

„Kerbík. Je to dobrý strážca a spoločník, ale musím ho držať na uzde. Nemá moc rád takmer nikoho, ale ty si na neho musel spraviť dojem a rovnako si ho spravil aj na mňa,“ odpovedal mu čarodej.

„Čo vás sem privádza? Predpokladám, že vás sem poslala Mah’liuen, len ona vie kde teraz bývam.“

„Skutočne nás sem poslala ctihodná faminika. Povedala, že ste jediný, kto nám môže pomôcť,“ predbehol Rywena druid.

„Moje meno je Va’hael, toto je Rywen, Dargon, Vizira a Arvien,“ predstavil každého druid.

„Ja som Rosax. S čím by som vám mohol pomôcť. Ocitol som sa v ošemetnej situácii, ale poskytnem vám, čo budete potrebovať, ak to bude v mojich silách.“

Rywen sa ujal slova a vylíčil mu, čo sa udialo od udalostí v Jarone až po dnešnú bitku s Šedými Hávmi. Vylíčil mu, ako uniesli mníchov zo Sovej Pevnosti, ako sa zhováral s lodrom Galedom osobne a ako ho zneužil.

Čarodej vo fialovom rúchu sa začal smiať, ale vzápätí zvážnel.

„Prepáčte, ale to, že ste Galeda nazvali lordom ma dosť pobavilo,“ povedal na svoju obhajobu a chvíľu sa zamyslel. Mávol rukou a pri stene sa zjavilo päť kresiel z kože.

„Prosím, sadnite si. Zdá sa, že ste boli zatiahnutí do Galedovej siete, rovnako ako stovky ďalších, mňa nevyjímajúc,“ znova mávol rukou a za ním sa zhmotnilo ďalšie kreslo. Kerbík sa uvelebil k jeho nohám a neúnavne švihal trojicou chvostov.

„Najlepšie by bolo začať od začiatku, že,“ povedal skôr sebe ako im.

„S Galedom som sa zoznámil, keď som študoval na Univerzite Vyšších Magických Umení. Boli sme mladí a zapálení, mali sme spoločné záujmy a ciele, pomáhali si a podporovali sa, jednoducho boli sme nerozluční priatelia. On pochádzal s chudobnej rodiny a na školu sa dostal len vďaka svojmu talentu a dobroty vtedajšieho Arcimagusa univerzity. Nepáčilo sa mu, že sa na školu dostávajú len privilegovaní, väčšinou deti šľachticov, ktorí objavili u svojho miláčika „zázrační talent“. Mnohí ho aj mali, ale drvivá väčšina boli úbohí čarodejovia. On bol jeden z mála šťastných, ktorí sa aj napriek chudobe dokázal stať zručným mágom. Po skončení štúdii si nás odchytili Šedé Hávy a ponúkli nám miesto v ich radách. Boli sme z toho nadšení, ale po rokoch to z nás opadlo. Galedus bol frustrovaní z neustálych bojov a hádok medzi mágmi, ktorým som bol aj ja svedkom . Tvrdil, že by sa mali spojiť a spolupracovať spolu. Túto myšlienku som s ním zdieľal, ale spôsoby, akými to dosiahnuť sa medzi nami podstatne líšili. Keď ho po nevyjasnenej smrti bývalého majstra povýšili na jeho miesto, začal reorganizovať Šedé Hávy. Bol z neho výborný vodca, mladší čarodejovia na neho hľadeli s úctou a plnili každý jeho rozkaz. Tvrdil, že by sme mali byť prísnejší a ako jediní mali povolenie čarovať v uliciach a v kraji. Jeho reformy boli mestu len prospešné a mnoho Šedých s ním aj súhlasilo. Ja som vedel, čo má asi za lubom a podarilo sa mi ho mierniť. Potom sa však všetko zmenilo, keď prijal do radov čarodejov jedného elfa. Hneď na prvý pohľad sa mi nezdal, ale nevzniesol som proti jeho prijatiu žiadnu námietku. Ukázalo sa, že je to veľmi schopný mág a má obsiahle vedomosti. Galedus viac a viac vyhľadával jeho rady. Môj priateľ sa odo mňa vzďaľoval a v hlave si vytváral akýsi svoj plán na ukončenie všetkých sporov ohľadom mágie a jej ovládaní. Na Rade presadzoval najmä svoje záujmy a začal sa vzďaľovať základným princípom Šedých Hávov.“

Odmlčal sa a pohladkal svojho strážneho psa po všetkých troch hlavách. Odpoveďou mu bolo spokojné zavrčanie.

„Potom sa začal chovať zvláštne, uzavrel sa do seba. Vydával zvláštne rozkazy, ale všetci ho poslúchali. Poveril toho elfa, ktorého ani meno neviem, aby viedol väzenie, kam zatvárali všetkých magických delikventov a iných údajne nebezpečných čarodejov, ale aj prostých ľudí. Šedé Hávy mala byť neutrálna organizácia, ale on sa čoraz viac plietol do politiky meste. Všetkých výtržníkov začal masovo zatýkať, aj tých, ktorí boli nevinní. Úplne sa pomiatol. Nedalo mi to a vkradol som sa do jeho pracovne. Zistil som, o čo mu ide a prečo sa zaujíma práve o teba. Nedokázal som už však zabrániť v tom najhoršom. Silou ovládol Radu a uväznil Správcov. Pokúšal som sa ho zastaviť, ale vôbec ma nepočúval. Ovládol tak mesto a ja som bol nútení utiecť, pretože by ma stihol rovnakí osud ako ostatných, ktorí sa mu odhodlali postaviť. Poprosil som svoju dávnu priateľku, Mah’liuen, či by som sa nemohol ukryť v Thaladune. A tak som tu.“

Nechal návštevníkov, aby vstrebali to, čo im pred chvíľou povedal.

„Ale prečo Galedus na nás zaútočil hneď po tom, ako sme vyšli z Iliadorovej hrobky? Predsa mohol počkať, kým by sme neprišli do mesta, alebo aspoň nevyšli z Thaladunu,“ čudoval sa Rywen.

„Stratil trpezlivosť, ako je to pre neho zvykom. Pre neho musí všetko klapať ako stroj a ak niečo nejde, stratí hlavu a jedná zbrklo.“

„Ale prečo pre ňu poslal zrovna mňa? Veď po ňu mohol poslať kohokoľvek.“

„Však aj poslal svojich troch čarodejov, ktorí bohužiaľ skončili ako krmivo pre vtákov. Potom si spomenul na to, čo vravela stará legenda,“ odvetil mu mág. Potom zagestikuloval smerom k polici. Jedna z kníh sa vysunula a preletela vzduchom až k staršiemu čarodejovi, prehŕňajúc si stránky. Keď mu padla do lona aj s nájdenou stránkou. Vizira mu skočil do reči skôr, než čokoľvek povedal:

„Veľký mág je mŕtvy a jeho telo odpočíva v svätej zemi. Mesto, ktoré bránil svojim životom, bude prosperovať a rásť, ale skazenosť ho pohltí skôr, než dosiahne svojho vrcholného lesku. Nevraživosť bude vládnuť tým, čo vládnu silou vôle a hádok nebude koniec. Vtedy ten, čo bude nosiť znamenie Veľkého mága, zíde k jeho hrobu a dedičstvo jeho vynesie na svetlo sveta, navrátivší tak poriadok a mier do Krajiny pokladov.“

„Veľmi presné,“ udivil sa Rosax a uznanlivo hľadel na alchymistku.

„Zaujímam sa trochu o históriu,“ povedala na vysvetlenie Baghadarmenka.

„Stále ešte nechápem. Chcete povedať, že tá legenda hovorí o mne?“

„Isteže. Amulet, ktorého časť nosíš, patril Iliadorovi Veľkému. Je to znak Ystral, Mágie. Jedine jeho nositeľ je schopný bez ujmy zobrať jeho Palicu.“

Rywen sa nervózne poškriabal na hrudi, kde mal ešte stále obviazanú ranu po súboji s prízrakom v zbroji. Začal si prezerať so záujmom slonovinovú palicu.

„A čo tá palica dokáže, že po nej tak túži?“

„Zaujímavé, že sa práve ty pýtaš. Určite cítiš jej moc, ktorá v nej drieme. Patrila jemu a ona sama je kľúčom k ešte väčšej moci. Dokonca väčšej než si dokážeš predstaviť. Proti nej je všetko, s čím si sa doposiaľ stretol len úbohým zlomkom.“

„A čo tá palica presne otvára?“ spýtal sa doteraz mlčiaci hraničiar.

„Neviem, či to pochopíte, ale pokúsim sa vám to vysvetliť. Sám som sa to dozvedel len pred niekoľkými dňami a bol som veľmi prekvapený, čo som zistil.“

Všetci sa naklonili bližšie, akoby si hovorili nejaké tajomstvo.

„Mágia je veľmi tajuplná a zvláštna a vec a len málo vecí ohľadom nej je celkom jasných. Magická energia je nevyspytateľná, čo každý mág dobre vie a musí byť veľmi opatrní pri narábaní s ňou. Jedno je však jasne – mágia preteká týmto svetom ako rieka, križuje ním a znova sa rozplýva v prázdnote, z ktorej prichádza. Tak to teda líčia vzdelanci. Niekde vo svete sú miesta, kde nie je žiadna mágia, alebo je v nich prítomná len veľmi oslabene. Inde však doslova vytryskuje do sveta a mení ho podľa svojich nevyspytateľných zákonitostí. Miesta, kde je magická energia najhustejšia, kde doslova preteká do sveta v tisícich formách, sa nazývajú žriedla, alebo tiež magické uzly. Sú to miesta vo svete, kde sa rieka magickej energie križuje a prepletá a je tu prítomná vo svojej najsýtejšej forme. Takéto miesta sú väčšinou ukryté hlboko zemi, v samotných hlbinách Podsvetia, iné sú zase pútnicke miesta, liečivé studničky alebo spustnuté púšte plné mágiou pokrivených tvorov. Jeden takýto žriedlo sa nachádza aj pod horou v meste, presne pod miestom, kde si Iliador vystaval svoju Lotosovú vežu a ktorá je teraz sídlom súčasného Arcimagusa Alistrusa. Iliador ho objavil a zistil, že predstavuje veľké nebezpečenstvo pre mesto a jeho okolie, pretože neustále hromadiaca energia by mohla kedykoľvek vytrysknúť a pohltiť dokonca aj celé Kráľovstvo. Neviem si predstaviť, čo by sa bolo stalo, keby nebol Iliador spolu so svojimi najvernejšími priateľmi a učedníkmi zapečatil mocnými kúzlami to žriedlo. Znova tak zachránil mesto aj kraj, hoci o tomto skutku sa nikde nepíše. Zmieňuje sa o ňom iba vo svojom denníku. Ten našiel náhodou Galedus a pomaly začal vymýšľať plán ako využiť tento mocný zdroj energie, ktorý žriedlo predstavuje. Dozvedel sa, že Iliadorove zaklínadlá môžu byť odpečatené len jeho palicou, ktorá bola pochovaná spolu s ním. Problém bol, že nikto nevedel, kde sa jeho hrobka nachádza. Preto poslal svojich čarodejov do Sovej Pevnosti, dúfajúc, že tam nájde odpoveď. Nerátal však s tým, že sa mu mnísi postavia a tak ich dal uväzniť. Jedná vždy tak zbĺklo, keď narazí na prekážku,“ vysvetlil im Rosax.

Mág sa odmlčal a siahol do vzduchu, akoby chcel chytiť nejaký predmet. V ruke sa mu odrazu zjavila jednoduchá čaša s vodou, z ktorej sa plnými dúškami napil. Pohár ponúkol aj svojim hosťom, ale tí odmietli. Potom mávol rukou, akoby chcel čašu zahodiť a ona sa rozplynula vo vzduchu.

„Ako chce ale využiť energiu žriedla? Veď predsa keď odpečatí zaklínadlá pútajúce magický uzol, stane sa neovládateľným,“ spýtal sa po chvíli uvažovania Rywen.

„Na to som neprišiel, ale ako poznám Galeda, určite má niečo naplánované. Keď sa žriedlo uvoľní, každý mág môže využiť jeho energiu, či už na posilnenie kúziel, či na tvorbu nejakého magického predmetu, avšak je veľmi nestabilná a rýchlo sa vybije,“ odvetil mu na to starší mág.

„Musíme ísť teda do Delarysu a zastaviť ho skôr, než to uskutoční,“ rozhodol Rywen. Starší mág sa rozosmial hrdelným smiechom. Keď skončil, utrel si slzy a pozrel pobavene na polelfa:

„Ty chceš vážne prekaziť plány Galedovi? To si buď neobyčajne statočný alebo šialený. Na to druhé moc nevypadáš, ale ja som sa už viackrát zmýlil. Poviem ti to takto: Galedus má pod svojim palcom asi stovku najlepších mágov v Západných kráľovstvách. Všetkých, ktorý by sa mu dokázali postaviť zabil, alebo uväznil. Má prístup k magickým zariadeniam a rozsiahlym vedomostiam. Prakticky ovláda Mesto Pokladov, nič mu neunikne a jeho plány bývajú bezchybné.“

„S nami však nepočítal. Chyba v jeho pláne sa našla. Musíme ju teda využiť,“ odvetil polelf.

„Budeme potrebovať dobrý plán,“ doplnila ho Vizira.

„Ten čarodej ohrozuje nielen ľudí v meste, ale aj prírodu a všetko živé. Pokiaľ by sa mu tá moc dostala do rúk, dokázal by napáchať nezmierne škody. V mene všetkého života nesmie dosiahnuť takej sily,“ pridal sa k nim Va’hael.

„Presne tak. Navyše, musím zistiť, čo sa stalo s mojim bratom. Nepočul si niečo o elfovi menom Erliam?“ spýtala sa Arvien.

„Erliam, Erliam. No jasne, tak sa volal ten elf, ktorý pomáha Galedovi, jeho pravá ruka.“

„Erliam a pomáha Šedým Hávom?“ udivene pozerala elfka na čarodeja, ktorý zostal smrteľne vážny.

„Poznám Erliama celý svoj život, nikdy by sa nespolčil s takými mágmi akými sú tí Šedí, musel si prepočuť meno, to predsa nemôže byť môj brat.“

„Nie, bol to Erliam, teraz som si istý. Je ti aj celkom podobný, má dlhé gaštanové vlasy, ale oči máte rozdielne. On ich mal tuším červené, ale mohla to byť pokojne hra svetiel, pretože často sa nevystrkoval spod svojej kutne.“

„To potom nesedí, Erliam má zelené oči, to som si istá. Svojho brata poznám veľmi dobre,“ krútila hlavou Arvien a zamyslene sa odtiahla. Kerbík znudene zívol. Miestnosoť ovanul zvonka príjemný vánok. Rywen sa potom opýtal:

„Pomôžete nám teda?“

Mág vyzeral zamyslene, potom pohliadol na Rywena pohľadom, z ktorého polelf pocítil ohromnú silu.
„Pomôžem vám dostať sa do mesta aj zastaviť Galeda. Sám som sa neodvážil nič podniknúť, ale vy ste mi vliali do žíl novú krv. Dobre teda. Musíme si to ale najskôr dobre premyslieť. Ja navrhujem...“

Ešte v tú noc vyšiel Dargon na vzduch nadýchať sa čerstvého vzduchu. Po dlhej debate sa všetci uložili do mäkkých postelích, ktoré Rosax vyčaroval. Dargonovi sa však ešte nechcelo spať, krv v ňom búrila, nie však nervozitou s nadchádzajúceho stretu s Šedými Hávmi. Zhlboka dýchal a so skríženými rukami hľadel do nepriepustnej tmy. Za ním za z príbitka vytrepala ďalšia osoba.

„Viem prečo si prišiel a nezazlievam ti, ak to vykonáš ihneď. Ale prosím ťa, aspoň si vypočuj moju verziu,“ riekol Rosax, ktorý sa postavil za neho. Dargon zaťal zuby a hneď neodpovedal. Potom pomaly vydýchol a riekol:

„Prečo by som ťa mal počúvať? Si Šedý Háv. Klamár a intrigán. Môžeš prekrúcať pravdu ako sa ti páči.“

„Máš úplnú pravdu. Nemám nijaký dôvod, ktorým by som ťa primel dôverovať mi, ale aspoň to skúsim. Sám sa rozhodni, či to, čo vravím, je pravda alebo nie. Nemáš čo stratiť.“

Po chvíli sa Dargon otočil:

„Tak dobre, vypočujem si ťa.“

„Malian bola výnimočná čarodejníčka. Vždy sa snažila priniesť blaho Mestu Pokladov, vynaliezala mnohé pomôcky, ktoré uľahčovali ľuďom život ako náhradné oči, či umelé protézy končatín očarované mágiou. Mnohí ju za to považovali za blázna, že pomáha chudákom, ale ona za to nič nechcela. Navyše bola neoceniteľná vo výskume,“ na okamih sa zamyslel a potom pokračoval: „Často na teba myslela. Pred nikým nepriznala, že má rodinu, ale raz sa mi zdvôverila. Bola pre mňa ako sestra, jediný medzi Šedými Hávmi som rozumel jej túžbe pomáhať druhým. O to to bolo pre mňa ťažšie.“

„Lož, si rovnaký ako všetci mágovia. Snažíš sa ma zmanipulovať, oklamať krásnymi slovami a mágiou,“ oboril sa na neho hraničiar, ktorý sa pomaly prestal ovládať.

„Sám si vyber, či je to pravda, alebo nie. Každopádne, tvoja matka pracovala na veľmi tajnom projekte, ktorý jej nedal spať. Bolo to už dávno, ale pamätám si to ako včera, keď som ju pristihol, ako sa hrá vo svojej laboratórii s tými prístrojmi. Myslel som si, že ma na mieste uškvarí pohľadom, ale nakoniec ma zasvätila do jej tajomstva.“

„Akého?“ spýtal sa Dargon, keď sa Rosax odmlčal. Mág sa len uškrnul:

„Odrazu mi veríš? Zaujímavé. Je to zložitejšie na vysvetlenie, než si myslíš. Malian veľmi fascinoval takzvaný „dar“, čiže schopnosť čarovať, ovládať energiu. U ľudí aj elfov dokážu len niektorí jedinci ovládať čistú mágiu. Verila, že výber nie je náhodný, ale že je v tom určitá logika. Pre ňu vždy všetko muselo dávať zmysel, dokonca aj nevyspytateľná mágia sa podľa nej dala predvídať. Preto bola taká dobrá.“
„Čo teda presne robila?“

Vtedy ich prerušil Rywen, ktorý vyšiel z Rosaxovho brlohu, aby vykonal svoju potrebu. Prekvapene zažmurkal na dvojicu a pokračoval polorozospatý k najbližšiemu stromu, čosi si mrmlajúc. Rosax napokon šepol:

„Keď táto celá vec skončí, sám ti to ukážem, pokiaľ ma teda predtým nehodláš zabiť.“

Dargon chvíľu hľadel na Rywena v tme, premýšľajúc.

„Dobre teda. Nechám to zatiaľ tak. Ale pokiaľ sa necháš zabiť, sám si ťa nájdem až v samotnej Pekelnej priepasti a privediem ťa naspäť, aby si to vysvetlil.“
Prikývnutie.