Ozvena krvi

1. kapitola

Alessia

Výborne. Konečne idú byť prázdniny. Ideme na chatu. Ani sa neteším na tú chatu tak, ako sa teším, že už je koniec školy. Ničí to mentálne zdravie študentov, a to je fakt. Nie je fér, že musíme desať mesiacov tvrdo drieť. A ešte, keď od vás všetci očakávajú výborné hodnotenie. Nie som robot, aby som bola perfektná. No očividne si to ešte nik nevšimol.

,,Zbalení ste?" Kričal otec na mňa s bratom. Vtedy som len nabalila posledné veci a rýchlo som si zapla svoje tmavé dlhé vlasy do copu a išla som k rodičom.

,,Dobre Alessia, keďže si už hotová, veci si zanes do kufra a zober vôdzku pre Aslana,“ povedal otec s gestom ukazujúci na auto. Potešilo ma to, že náš pes môže ísť s nami. Bude to sranda sa tam s ním hrať a keby bolo nejaké nebezpečenstvo, budeme vedieť, že tam niečo je.

Išla som si veci dať do kufra a išla som po vôdzku aby som ju zapla Aslanovi. Už som videla ako z domu práve ide môj brat s kufrom. Tmavé vlasy mu padali do tváre, ruky mal napnuté a bolo mu vidno žily, úzke tričko mu obopínalo jeho vyrysované telo.

 ,,To je celé tvoje?" Opýtala som sa ho prekvapene.

 ,,Áno."

,,To ti tam toľko vecí treba?" Začala som sa smiať, ,,veď nosíš toho viac ako baby."

,,Ja tam mám potrebné veci. Nikdy nevieš na čo to budeš potrebovať." Pozrel sa na mňa so sarkastickým úsmevom a tašku mi podal, aby som ju doniesla do auta. Ach, ako on vie byť otravný. Je len o trochu odo mňa starší, chodí aj na box už odmala. Teda aspoň to tvrdí. Nikdy mi ale nechcel povedať kde. Alebo kde chodievajú každé prázdniny a takmer každý víkend s otcom.

Videla som ako z domu už ide otec a mama a ja som teda brala Aslana a nasadla som do auta. Brat Kael si sadol hneď vedľa mňa a pes šiel do kufra. Tešila som sa tam, lebo som z tej chaty mala dobré spomienky. Ale na to okolie nie. To, čo sa tam raz stalo som sa snažila už 3 roky vytesniť z hlavy. Ale bolo to nemožné. Prenasledovalo ma to každý jeden deň. Neviem čo tam budem znova robiť. Či tam dokážem vôbec byť.

Ale snáď to bude fajn. Bude to super, v prírode a tichu, pôjdem von a budem si užívať konečne zmenu. Potrebovala som sa dostať von konečne z domu, pretože som v ňom zavretá nonstop, ak nerátam cestu do školy. Potrebovala som pokoj od všetkých ľudí, a teraz už aj od 4 bielych stien. Potrebujem vnútorný pokoj. Dúfam, že na tejto chate to nájdem, a budem schopná zas žiť to čo som žila predtým. Ešte pred tým, než sa to stalo. Čo som žila ešte pred tým všetkým. Viem, že to jeden výlet nezmení, ale mohol by to byť prvý krok.

 Pozrela som sa na svoju hruď, na ktorej visel náhrdelník v tvare polmesiaca. V ňom viselo pre mňa niečo veľmi vzácne. Len som sa usmiala a pozrela von oknom. Raz sa z toho dostanem.