Cesta Lovca (4)

Cesta Lovca (4)

Anotace: Tak konečne som dostal nápad na 4 časť. Trochu ma mrzí že tu niesu žiadne komentáre ale čo už,dúfam že to aspoň niekoho baví

A tak to išlo...už ani neviem koľko,ked ste nesmrteľný nemusíte sa príliš zaujmať o čas. Prakticky som bol bezdomovec:Cez noc ako tieň chodil ulicami a spal but v uličkách metra alebo v starých baniach.Niekomu by to prišlo nudné v porovnaní zo životom priemerných nást-ročných ale nesťažoval som si.Bolo to vlasne oveľa lepšie než byť 1 z nich.Necítil som teplo či chlad,necítil som ľútosť pokiaľ som nechcel,A aj základné ľudské potreby akosi z môjho života zmizli.
A vždy bolo čo jesť..bol som DOKONALÝ Hahaha!!
Akurát že svojimi chybami,tým že som tú ženu zabil takým spôsobom som na seba pritiahol pozornost polície.Netrvalo dlho a musel som byť už len v podzemí,nie preto že by som ich neporazil,ale chcel som mať pokoj ktorý som dočasne mal... Kým sa policajti nevibrali do metra...

"Ruky hore"! Svetlo baterky pretalo tmu podzemného tunela ked ním kráčali 3 policajti z zbraňami a baterkami v rukách.Len som sa zasmial:Mám sa vzdať vám? Povedal som a ozvena môjho hlasu sa niesla snáď celým metrom zatiaľ čo oni prehladavali tmu v snahe naist ma. Nemáte ani poriadny výcvik!
Vážne?! Odpovedal 1 s nich, a čo keby si prišiel sem zistiť to!!?

To však nevedel že som za ním...

2 vystreli. Dvaja policajti padli a než si ten nešťastník uvedomil že svojich kolegov zabil vlasnou zbraňou obrátil som ju proti nemu a vystrelil.Neveril som že takéto niečo dokážem,pár mesiacov dozadu by som to určite nespravil. "No som proste niekým lepším" povedal som si z úsmevom ked som sa sýtil. Takže to by bolo na večeru povedal som ked som si spokojne s krvavími ústami sadol vedľa mŕtvol a zavrel oči: už aj tak som bol s tohto všetkého dosť unavený.

Zobudila ma bolesť v rukách,nohách a krik.Otvorím oči. A poviem vám nebol to pekný pohľad: Okolo mňa dav ľudí ktorý mával faklami,boli to ľudia cítil som to z ich krvi.Pozrel som sa na svoje ruky a pochopil odkiaľ sa bere tá bolesť:zjavne vedeli čo som zač lebo som mal ruky a nohy pribité na hrubom drevenom tráme ešte obviazané reťazou.To isté aj nohy.Byť to obyčajný trám a železo ľahko sa vyslobodim lenže nemohol som sa ani hnuť lebo trám bol zjavne natretý niakou čudnou látkou nemohol som dokonca ani hovoriť.Dosť ma prekvapilo ked mi moje uši dovolili počuť ale dav ľudí okolo zjavne nič nehovoril.Došli k niakemu kopcu ked 3 chytili trám a i so mnou ( museli byť riadne silny mojich 80 kg +trám,ale nevidel som ich lebo boli za mnou ) ked ma tam doniesli pred všetkých tých ľudí zatkli ma do zeme a k nohám my dali slamu. A vtedy my došlo čo chcú spraviť,ako potvrdenie na to ľudia začali kričať:Zabite ho! Upalte ho! Je to diabol v neludskom tele! Pri tom kriku na pódium vyšiel muž v čiernom klobuku fuzmi a knihou.Zdvihol ruky a dav sa utíšil.Otvoril knihu a začal čítať: Rayne Salvatore,Ste obvinený z satanizmu ,7 vrážd...a pokračoval asi pol hodinu.
O čom tu ten šialenec tára? Pomyslel som si: Nezabil som ich 7!
Priznate sa k týmto obvineniam? a otočil sa na mňa.
Pozeral som naňho s odporom v očiach: keby som aj mohol hovoriť že? Pomyslel som si.
Muž sa pod klobukom spokojne usmial:
Nech boh túto dušu uvrhne do večného zatratenia! Vykríkol ked sa zase otočil k ľuďom, Amen! Odpovedali všetci a 1 muž z faklou vystúpil hore aby zapálil seno uprostred ktorého bol trám i so mnou.Pochopiteľne som sa začal mykat a kričať ale telo sa nepohlo ani o milimeter a z úst mi nevišla ani hlaska.
Bol som bezmocný.
Už som zavrel oči a zmieroval sa z osudom ked som videl ako je oheň čoraz bližšie a bližšie k senu,ked vtom sa ozval výkrik.Otvoril som oči a videl že muž ktorý má chcel upalit leží na zemi a v krku má čierny šíp s červenimy perami.Samozrejme ľudia buť začali vystrašene utekať alebo pozerať sa okolo seba rovnako vydesene.
A potom to začlo:
Všetky fakle čo ľudia držali v rukách zhasli, a než stihol niekto otvoriť ústa zosypala sa na všetkých spŕška šípov.
Ked zhasli svetlá videl som oveľa lepšie a zbadal na kraji čistinky 6 postáv čo strieľali z lukov ale s takou rýchlosťou že ledva som poznal že strieľajú. Ani nie 5 minút a boli všetci mŕtvi. A ty 6 tam ostali len tak stáť.
'Čo odo mňa chcete??!!' Skríkol som na nich ked som už stratil trpezlivost.
Ani sa nepohli...
A zrazu boli pri mne.
Zas som sa mykol ale tentoraz od strachu.
Potom si 1 z nich dal dole prilbu,"neboj pomôžeme ti " ozval sa hlas ktorý som už raz počul...

POKRAČOVANIE NABUDÚCE
Autor WhiteRayne, 03.11.2013
Přečteno 326x
Tipy 0
ikonkaKomentáře (0)
ikonkaDoporučit (0x)

Komentáře
© 2004 - 2021 liter.cz v1.4.12 | Facebook, Twitter